Minimálne mzdy v EÚ boli v januári 2009
v rozpätí od 123 eur (Bulharsko) až po 1642 eur (Luxembursko) v hrubom.
Spomedzi 20tich krajín EÚ, ktoré majú zavedenú plošnú minimálnu mzdu, 6
krajín ju má vyššiu ako 800 eur. Na Slovensku je aktuálne platná
minimálna mzda 296 eur čo je o 9,2% viac ako minulý rok.
Porovnávanie absolútnej výšky minimálnej mzdy nám však moc o jej
význame na trhu práce nepovie, jej absolútna výška je totiž ovplyvnená
cenovou úrovňou a hladinou miezd v danej krajine. Vyššiu vypovedajúcu
hodnotu má porovnanie minimálnej mzdy s priemernou mzdou v priemysle a
službách (bez verejnej správy), teda odvetviach, ktoré výška minimálnej
mzdy priamo ovplyvňuje.
Minimálna mzda ako percento priemerných hrubých mesačných miezd v priemysle a službách:
Slovensko má podľa tohto grafu v pomere k mzdám v priemysle a službách
štvrtú najvyššiu minimálnu mzdu v krajinách EÚ s plošnou minimálnou
mzdou. Hoci graf bol zostavený z údajov za rok 2007, vzhľadom na rast
slovenskej minimálnej mzdy o 9,2% oproti roku 2008, môžeme
predpokladať, že pozíciu sme minimálne „udržali“.
Vysokonastavená minimálna mzda, ktorá dosahuje takmer 50% priemernej
mzdy obmedzuje zamestnávateľov v tvorbe pracovných miest s nízkou
pridanou hodnotou. Kým napríklad v Maďarsku môže firma zamestnať
pracovníka, ktorý vyprodukuje hodnotu na úrovni 40 % tamojšej
priemernej mzdy, u nás takéto pracovné miesto ani nevznikne. Slovenský
zamestnávateľ by musel pracovníkovi totiž vyplatiť minimálne 46,6 %
priemernej mzdy, čiže by takéto miesto musel dotovať.
Rast minimálnej mzdy zaujíma aj zahraničného investora, ktorý uvažuje
nad otvorením nového závodu a prirodzene odhaduje jej budúci vývoj.
Minimálna mzda totiž priamo ovplyvňuje jeho budúce mzdové náklady.
Vývoj minimálnej mzdy popisuje nasledujúci graf:
S výnimkou minulého roka bol medziročný rast minimálnej mzdy
(sledovanej vždy v januári daného roka) prepočítanej na eurá na
Slovensku najvyšší spomedzi krajín V4. Uvedené zmeny sú výsledkom
kombinácie zmien nominálnych sadzieb a kurzových pohybov lokálnych
mien.. Slovensko tak relatívne za posledné tri roky pre zamestnávateľov
najviac zdraželo.
Výsledkom prudkého rastu minimálnej mzdy na Slovensku je druhá priečka v absolútnej výške minimálnej mzdy medzi krajinami V4:
Slovenská minimálna mzda sa zhruba z polovičnej úrovne v roku 2002
oproti priemeru vyšehradskej štvorky prepracovala do čela rebríčka.
Jedna z konkurenčných výhod slovenského pracovného trhu sa tak
stratila. Rovnako stratené sú aj pracovné miesta, ktoré museli byť
zrušené, keďže pridaná hodnota práce už nezodpovedala zvýšenej hodnote
minimálnej mzdy.
Minimálna mzda je dvojsečnou zbraňou, ktorá so sebou nesie významné negatíva.
Hoci tým, ktorých pracovné miesta sú stabilné, prináša jej rast
pozitíva, tým ktorí pracovné miesto hľadajú, zhoršuje možnosti uplatniť
sa. Umelý zásah do odmeňovania v podobe zákonom stanovenej minimálnej
mzdy núti podnikateľov upravovať, prípadne rušiť svoje podnikateľské
plány. Na Slovensku je jej dopad ešte silnejší, keďže minimálna mzda je
prostredníctvom šiestich koeficientov stanovená pre celé spektrum
pracovných zaradení – od upratovačov až po vedúcich pracovníkov. Návrh na zvyšovanie minimálnej mzdy o 8,1%,
keď priemerné mzdy možno vôbec neporastú a počet nezamestnaných
vzrástol za prvý polrok o 127 tisíc, je prilievaním benzínu do ohňa
negatívnych dopadov hospodárskej krízy. Tento krok zbytočne predĺži
fázu zotavovania slovenskej ekonomiky a spomalí jej budúci rast.
Radovan Ďurana
