Štruktúra svetovej ekonomiky, vystavaná na
financovaní cez dlh, v tejto podobe neprežije, musí sa zmeniť. Dočasné zvýšenie
spotrebiteľských výdavkov tento proces len spomalí a sťaží, povedal pre Trend Juraj
Karpiš z INESS dňa 10.8. 2009.
Slovenskí
spotrebitelia míňajú v tuzemských obchodoch oveľa menej peňazí ako pred rokom.
Médiá, reklamné agentúry a ďalšie firmy preto začali v kampani Bojovníci proti
kríze spotrebiteľov nabádať, aby zmenili prístup. Neodkladajte nakupovanie, ak
naň máte. Podľa Klubu reklamných agentúr Slovenska a ďalších spoločností, ktoré
za kampaňou stoja, je jej cieľ vysvetliť, že všetci „môžu prispieť svojím
dielom tým, že budú aj naďalej rozumne nakupovať“. No celá vec má dva otázniky.
Prvý je, či Slováci míňajú menej preto, že v obavách začali viac sporiť. A
druhý: kto bude mať z toho čo, ak domácnosti naozaj zvýšia výdavky.
Menej
v obchodoch
Fakt
je, že domácnosti spotrebovali za prvý kvartál medziročne o viac ako percento
menej. Na Slovensku tak po rokoch prudkého rastu konzumu dochádza k
uskromneniu. No v porovnaní s takmer šesťpercentným celkovým prepadom ekonomiky
pôsobí míňanie domácností stále ako pomerne dobrá správa. Za tovar a služby
síce ľudia dali rovnako veľa peňazí, respektíve ešte o niečo viac, no nominálny
rast výdavkov bol pomalší ako inflácia.
Zásadne
horšie čísla prichádzajú z maloobchodu, ktorý zapisuje viac ako desaťpercentné
medziročné prepady. A je suverénne najhorší z krajín V4. Rozdiel sa pritom
prehlbuje, čo negatívne pociťujú predajcovia i výrobcovia.
Prvý
pohľad na množstvo peňazí, ktoré Slováci držia na účtoch, by naznačoval, že
naozaj začali panicky šetriť. Ak sa porovná, koľko peňazí mali na bežných
účtoch a termínovaných vkladoch každoročne v júni, medziročne im tam pribúda
viac ako desať percent. No rok 2009 je výnimočný. Stav na bežných účtoch a
termínovaných vkladoch vyletel o vyše tridsať percent. Teda zhruba o päť
miliárd eur. Tajomstvo prílevu peňazí tkvie najmä v prechode na euro, keď si
cestu do banky našli takzvané pančuchové peniaze.
Menej
na účtoch
Medziročné
štatistiky vkladov teda nemôžu spoľahlivo potvrdiť, že Slováci za posledné
mesiace naozaj presmerovali financie zo spotreby do úspor. Niečo o tom, ako
vychádzajú tento rok s peniazmi, hovoria čísla vývoja vkladov po mesiacoch od
februára, keď sa už efekt pančuchových peňazí stratil.
V
roku 2007 narástol celkový stav na bežných účtoch a termínovaných vkladoch za
päť mesiacov od februára do júna o viac než štyri percentá. Podobne to bolo v
roku 2008. No tento rok prišiel útlm. Hoci vplyvom vkladania pančuchových
peňazí je v bankách oveľa viac peňazí, Slovákom sa už v posledných mesiacoch v
bankách nedarí tak šetriť. Od začiatku februára do konca júna z mesiaca na
mesiac peňazí ubúda. Zmizli viac ako dve percentá. Za sledované obdobie
skončili s negatívnymi predajmi aj otvorené podielové fondy. Na rozdiel od
rovnakého obdobia minulého roka.
Nepresmerovali
Slováci
teda príjmy nepresmerovali z predajní do bánk. K dispozícii majú naozaj menej
prostriedkov. Reálne mzdy síce vzrástli, no prudký nárast počtu nezamestnaných,
ktorým sa príjmy znížili, tento efekt utlmuje. O niečo menej ako minulý rok
spotrebiteľom priteká aj z pôžičiek. Reálny rast spotreby domácností v minulom
roku, ktorý dosiahol šesť percent, bol podporený aj rozsiahlym zadlžovaním. Za
prvý štvrťrok minulého roka požičali banky obyvateľom len v kategórii
spotrebných úverov takmer dvesto miliónov eur, tento rok to bolo o 25 miliónov
menej. V januári sa pritom zaznamenal viac ako 40-percentný medziročný prepad.
Slabý
rast miezd, ťahaný len štátnou správou, prudký nárast nezamestnanosti, výhodné
nákupy v zahraničí či prudký rast výdavkov na bývanie a energie – to sú hlavné
dôvody chýbajúcich zdrojov, ktoré sa stratili z maloobchodného predaja. Ak by
spotrebitelia míňali v obchodoch viac, museli by siahnuť na svoje úspory.
Ťažko
obstojí tvrdenie, že prípadné neminuté úspory si ľudia v čase rastúcej nedôvery
k bankám nechávajú doma. Proti tomuto argumentu stojí správanie
najnedôverčivejšej časti klientov bánk, ktorí stoja za efektom pančuchových
peňazí. Ukazuje sa, že potom, ako títo najväčší bankoví skeptici priniesli
koruny k trezorom bánk, aby sa prekonvertovali na eurá, rozhodli sa peniaze
nechať tam. Zdá sa, že banky nedôverou obyvateľstva netrpia a ľudia z účtov
hotovosť nazad pod matrace nesťahujú.
Otázka
za milióny
Ďalšia
otázkou kampane povzbudzujúcej spotrebiteľov je, čo by sa stalo, ak by predsa
len viac zdrojov premenili na konzum. Paniky spotrebiteľov sa s nástupom krízy
nebáli len výrobcovia či predajcovia, ale aj politici a mnohí ekonómovia.
Svetoví lídri občanov už mesiace vyzývajú na pokojné správanie. A podnecujú
ich, aby v rámci možností neupúšťali od nakupovania. Okrem predstaviteľov
najbohatších štátov sveta tak spravil napríklad Václav Klaus. Obavy neboli
neopodstatnené. Spotrebiteľské prieskumy začali vo veľkom prinášať názory,
ktoré predpovedali tendenciu k úsporám. No pomohlo by ekonomike, ak by spotrebitelia,
naopak, šetrili menej či dokonca začali úspory míňať? O tomto diskutujú
ekonómovia na celom svete. A používajú rovnaké argumenty ako slovenskí.
„Štruktúra svetovej ekonomiky, vystavaná na
financovaní cez dlh, v tejto podobe neprežije, musí sa zmeniť. Dočasné zvýšenie
spotrebiteľských výdavkov tento proces len spomalí a sťaží,“ hovorí Juraj
Karpiš z think-tanku Iness. Pozitívne myslenie nás z krízy nedostane, dodáva.
Ak Slováci zvýšia výdavky, prídu o peniaze a ekonomike to trvalejšie nepomôže. Na
oživenie si treba počkať zo zahraničia. Nikto z oslovených ekonómov sa
priamo nevyslovil, že by slovenskí spotrebitelia mali zvýšiť objem míňaných
peňazí. Odporúčania, ktoré padali, boli opačné alebo nabádali k individuálnemu
posúdeniu situácie. „Perspektíva je nejasná. V takej situácii je racionálne
skôr šetriť, než míňať. Spotrebitelia sa správajú primerane tomu, čo sa vie o
budúcom vývoji krízy,“ hovorí riaditeľ mimovládky Ineko Eugen Jurzyca.
Tvorcovia
kampane odmietajú, že im ide o zvyšovanie spotreby na úkor úspor. „Jej cieľom
je podporiť rozumnú spotrebu, aby ľudia v panike neprestali spotrebovávať a
nezačali radikálne obmedzovať nákupy,“ vysvetľuje hovorkyňa kampane Jana
Šimeková. „Keď si uvedomíme, že ku koncu roka je ohrozených ďalších približne 60-tisíc
miest a drvivá väčšina z nich je v službách a vo výrobe pre domáci trh, tak
kampaň na zachovanie rozumnej spotreby má veľké opodstatnenie,“ dodáva.
No
ani ekonómovia nepopierajú, že prílišné šetrenie ako dôsledok paniky môže
vyvolať ďalšie problémy. „Bohužiaľ, paradox šetrenia hovorí, že ak všetci
začneme sporiť, môžeme sa mať horšie, pretože pokles ekonomiky bude
intenzívnejší,“ hovorí Ján Tóth z UniCredit Bank. Najbližšie k myšlienke
kampane sú odpovede Martina Bruncka z Asociácie pre vedomostnú ekonomiku. „Bol
by veľmi vážny problém, keby Slováci radikálne obmedzili všetky nákupy. Je
potrebné urobiť všetko pre to, aby sme tomu zabránili. Kľúčové je, aby mali
bežní spotrebitelia čo najviac objektívnych informácií a chápali dôsledky
svojho správania,“ hovorí. Kampaň preto označil za sympatický európsky unikát.
František Múčka
