Stimulovanie výroby ničením funkčného majetku za
peniaze daňových poplatníkov je z ekonomického hľadiska neefektívne plytvanie
našimi daňami, povedal pre SME dňa 13.8. 2009 Radovan Ďurana z INESS. Ani
tretie kolo šrotovného by podľa neho výrazne nepomohlo udržať pracovné miesta v
našich automobilkách. Zároveň sa pozastavuje nad tým, že vláda napriek tomu, že
pripúšťa minimálny význam opatrenia pre hospodárstvo, vôbec o ňom uvažuje.
Ak bude kríza
pokračovať, vláda nevylučuje tretiu vlnu šrotovného. Podľa niektorých
analytikov ide o neefektívne opatrenie.
BRATISLAVA. Tretie kolo šrotovného je stále v hre. Včera po
návšteve závodu automobilky PSA Peugeot Citroen v Trnave to pripustil premiér Robert
Fico. Podmienkou však je, že by sa podľa premiéra musela prehlbovať
kríza, zatiaľ to však vzhľadom na výsledky automobiliek nie je nevyhnutné.
To, akou sumou by vláda zadotovala kúpu nového auta, premiér
nešpecifikoval. Jasne sa však vyjadril k tomu, že vláda bude naďalej
podporovať automobilky.
Prípadné tretie kolo šrotovného premiér Fico obhajuje tým,
že je „povinnosťou vlády, ktorá vysokú koncentráciu automobilového priemyslu v
krajine zdedila, udržiavať ju pri živote". Aj on sám však pripúšťa, že
predaj áut na domácom trhu nemá zásadný význam pre slovenskú ekonomiku,
dôležitejší je vývoz.
Premiér oprášil šrotovné ako protikrízové opatrenie zhruba
tri týždne po tom, čo obhajoval 70-miliónovú dotáciu v eurách na výstavbu
národného futbalového štadióna tým, že kríza sa možno už končí.
Podľa niektorých
analytikov je šrotovné nezmyselné opatrenie. „Stimulovanie výroby ničením
funkčného majetku za peniaze daňových poplatníkov je z ekonomického hľadiska
neefektívne plytvanie našimi daňami," povedal analytik inštitútu INESS
Radovan Ďurana. Ani tretie kolo šrotovného by podľa neho výrazne nepomohlo
udržať pracovné miesta v našich automobilkách. Ďurana sa pozastavuje nad tým,
že vláda napriek tomu, že pripúšťa minimálny význam opatrenia pre hospodárstvo,
vôbec o ňom uvažuje.
Pokračovanie šrotovného v prípade prehĺbenia krízy
nepovažuje za riešenie ani hlavný ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth. „Pre nás je
kľúčové šrotovné v západnej Európe a v USA," povedal. Za dôležitejšie pre
ekonomiku považuje riešenie vysokého deficitu verejných financií či podporu
školstva.
Podobne to vidí aj analytik Volksbank Vladimír Vaňo.
Riešenie vplyvu krízy sa skôr nachádza v posilnení našej medzinárodnej
konkurencieschopnosti cez zlepšenie podmienok pre podnikateľov a
investorov. Našim podnikom však na prvý pohľad prospelo zavedenie
šrotovného na západoeurópskych trhoch, dodal.
SME
12. 8. 2009 12:20 | Zdenka Zajíčková a sita, tasr
