Podporu zamestnanosti cez sociálne podniky
považujeme za neefektívne využitie peňazí daňových poplatníkov, ktoré je navyše
veľmi citlivé na korupciu a zneužitie, povedal pre Aktuálne.sk dňa 18.8.
2009 Juraj Karpiš z INESS.
Bratislava – Boj vlády s hospodárskou krízou má
viacero hluchých miest. Nie všetky opatrenia zaberajú.
O revízii početného zoznamu krokov, ktorými chce vláda tlmiť
dopady najväčšej ekonomickej krízy od 30-tych rokov minulého storočia, sa stále
nehovorí.
Materiál, ktorý v pondelok na rokovaní Hospodárskej a
sociálnej rady predložilo ministerstvo hospodárstva, potvrdzuje, že vláda sa v
rámci protikrízových opatrení zamerala hlavne na zvyšovanie agregátneho dopytu
a udržanie zamestnanosti. V oboch balíkoch sa nájde niekoľko opatrení
so sporným účinkom. O hodnotení protikrízových opatrení by mala v
stredu rokovať aj vláda.
Navyše, zástupcovia zamestnávateľov už viackrát zdôraznili,
že zvyšovanie minimálnej mzdy ani rozširovanie pôsobnosti kolektívnych zmlúv
nepatrí medzi ťahy, ktoré by podnikateľskému sektoru uľahčili život v krízových
časoch.
Podľa prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ)
Mariána Juska je už najvyšší čas zaoberať sa aj tým, ako bude krajina vyzerať
po odznení krízy. "Každé jedno opatrenie má svoje za aj proti. Skôr by sme
sa mali pozerať do budúcnosti. Čo chceme robiť, aby sme z krízy vyšli s čo
najmenšími odreninami," uviedol po rokovaní tripartity.
Populárne opatrenia brzdí administratíva
Od začiatku marca do konca júna tohto roka bolo nástrojmi
aktívnej politiky trhu práce uzatvorených 1048 dohôd na udržanie alebo
vytvorenie pracovného miesta. Celkovo bolo takto zazmluvnených 31 282
zamestnaneckých pozícií. Na tieto opatrenia má ísť vyše 21,3 milióna eur.
Najvyužívanejší je inštitút príspevku na udržanie
zamestnanosti. "Myslíme si, že je to správne, lebo najlepšie je, keď
zamestnanec ostane v zamestnaní," konštatovala štátna tajomníčka rezortu
Emília Kršíková.
Zamestnávatelia sa však sťažovali na zdĺhavé procedúry
pri schvaľovaní tohto príspevku. "Uvedomujeme si, že najlepšie by bolo
poskytnúť financie hneď, ale keďže tieto prostriedky sú hradené aj Európskeho
sociálneho fondu, tým sa celý tento proces naťahuje,"
vysvetľovala Kršíková.
Ako konštatuje v stanovisku RÚZ, príspevok na udržanie
zamestnanosti blokuje aj obmedzenie schémy štátnej pomoci, čím sa stáva
nepoužiteľným pre veľké podniky. "Tento stav je možné dosiahnuť znížením,
či odpustením povinných sociálnych a zdravotných odvodov platených
zamestnancami a zamestnávateľom za zamestnancov za obdobie skráteného
pracovného času ako náhrady za v súčasnosti platný príspevok
zamestnávateľovi," požaduje RÚZ.
Sociálne podniky naďalej pod paľbou kritiky
O príspevky na podporu samostatnej zárobkovej činnosti a
príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť je pritom záujem
minimálny. Využila ich iba jedna osoba. "Je to spôsobené tým, že je
tam komplikácia vo vzťahu k pravidlám Európskej komisie," doplnila
Kršíková.
Výrazne lepšie sa zatiaľ nevedie ani príspevkom ku mzde
zamestnanca. Siahlo po nich iba 56 pracovníkov, pričom priemerná výška
prostriedkov na podporu jedného zamestnanca dosahovala ku konca júna viac ako
1834 eur.
Protikrízovo by mali podľa rezortu práce pôsobiť aj sociálne
podniky. Vo ôsmich pilotných projektoch bolo k 15. máju vytvorených 208
pracovných miest a vyškolených 489 uchádzačov o zamestnanie. Koľko z nich sa na
trhu práce reálne umiestnilo, ministerstvo neuvádza. Očakávajú však, že v rámci
pilotných sociálnych podnikov sa zamestná 1981 ľudí a preškolených bude 5101
osôb.
"Podporu
zamestnanosti cez sociálne podniky považujeme za neefektívne využitie peňazí
daňových poplatníkov, ktoré je navyše veľmi citlivé na korupciu a
zneužitie," zhodnotil analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských
analýz (INESS) Juraj Karpiš pre Aktuálne.sk.
A sociálne podniky kritizovala aj RÚZ. Považuje to za
zbytočné a drahé opatrenie. "Sociálne podniky vytvárajú pracovné miesta na
trhu umelo, nesystémovo a naviac nemalé finančné prostriedky na vytvorenie
jedného pracovného miesta sú použité neefektívne. Výrobky, ktoré zamestnanci v
sociálnych podnikoch vyrábajú, nemajú reálny odbyt a neexistuje dlhodobá
udržateľnosť takto vytvorených pracovných miest," píše sa v stanovisku
RÚZ.
Málo pre podnikateľov
Dôležitými piliermi v boji proti kríze by malo byť podľa
ministerstva hospodárstva zrýchlené čerpanie eurofondov a realizácia PPP
projektov. Z programového obdobia na roky 2007 až 2013 však Slovensko vyčerpalo
zatiaľ približne 0,82 percent. Výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest ubrzdila
kríza.
Karpiš navyše
upozornil, že pokiaľ budú PPP projekty ekonomicky neefektívne a predražené, z
dlhodobého hľadiska môžu ekonomike viac uškodiť.
Podľa neho opatrenia
vlády málo pomáhajú podnikateľskému sektoru. "Peniaze ktoré sa minuli
napríklad na selektívnu pomoc jednému odvetviu cestou šrotovného alebo na
neudržateľné pracovné miesta v sociálnych podnikoch mali byť radšej použité
napríklad na zníženie odvodov, ktoré by pomohlo všetkým zamestnávateľom udržať
existujúce a vytvoriť nové pracovné miesta," poznamenal Karpiš pre
Aktuálne.sk.
Rezort hospodárstva pritom v materiáli ako podstatnejšie
kroky z hľadiska zlepšovania podnikateľského prostredia uvádza napríklad
zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, zvýšenie zamestnaneckej prémie,
úpravu vstupnej ceny pri hmotnom a nehmotnom majetku pri dani z príjmov či
skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov DPH.
Aktuálne,
18.8.2009 | Marek Ročkár
