Uhorkovú sezónu rozvírila správa z ministerstva
financií, že v tomto roku sa už škrtať vo verejných výdavkoch nebude. Tento
krok by nemal nikoho prekvapiť, najmä ak sa zamyslí nad alternatívami, pred
ktorými stojí súčasná vláda. Rastúci dlh alebo úspory?
Nízke príjmy a vysoké verejné výdavky povedú
k vysokému schodku štátneho rozpočtu. Ten bude musieť byť nutne
financovaný zvyšovaním štátneho dlhu, ktorý by podľa odhadov ministerstva mal
na konci roka 2009 dosiahnuť 672 miliárd korún (22,4 miliardy eur). To
predstavuje ročný rast o 111 miliárd korún (3,7 miliardy eur).
Pre súčasnú vládu je však toto číslo podstatné len do tej miery, či sa jej na
trhu podarí zohnať dostatok investorov so záujmom o štátne dlhopisy. Vzhľadom
na súčasnú mieru zadlženia pod hranicou 30 percent HDP to zrejme nebude
problém. Dôležitejšie sú však úrokové náklady vyplývajúce z tohto nárastu,
pretože tie zmenšia manévrovací priestor v budúcom rozpočte. Zmenšia, ale
vďaka relatívne dobrému ratingu a nízkym sadzbám zhruba len o 5
miliárd korún (167 miliónov eur). Matematika a z nej vyplývajúce
motivácie sú teda jasné, najmä ak vezmeme do úvahy „investičný“ horizont tejto
vlády, ktorý nepresahuje jeden rok. Zníženie schodku, povedzme, o 30
miliárd korún (jednu miliardu eur) by vyžadovalo veľa úsilia s rizikom
ohrozenia volebného potenciálu.
Napríklad vymazanie neobsadených tabuľkových miest vo verejnej správe by síce
ušetrilo nejakú miliardu, ale znamenalo by to menšie prémie pre ostatných
zamestnancov. A v rozpočtových organizáciách je viac ako 150-tisíc
voličov. Zníženie prevádzkových nákladov o 20 percent, ktoré by prinieslo
viac ako 10 miliárd korún (334 miliónov eur) úspor, by zase znamenalo porušenie
dodávateľsko-sponzorských kontraktov, čo tiež nie je pred voľbami dobrá
stratégia. Navyše, na Slovensku je, zdá sa, každý verejný výdavok vrátane
plytvania považovaný za fiškálny stimul. O dopadoch nevyplatenia
trinásteho dôchodku či obmedzení plošne neefektívnej rodinnej politiky netreba
v prípade tzv. „sociálne“ orientovanej vlády ani hovoriť. Nepriame náklady
na ušetrenie 30 miliárd korún (jedna miliarda eur) by boli prosto príliš
vysoké, v porovnaní s možnou úsporou 1,5 miliardy korún (50 miliónov
eur) na úrokoch. Kto by za takých okolností šetril?
.zázračná formulka
Potrebujeme najčerstvejšie údaje. To je fráza, ktorú z ministerstva
financií počúvame už od februára. Najprv tým ospravedlňovalo neochotu upraviť
rozpočet, postavený na nerealistickom 6,5-percentnom raste ekonomiky. Teraz
touto frázou ministerstvo ospravedlňuje oneskorenú prípravu rozpočtu na budúci
rok. Akoby hral rozdiel 5 alebo 6 percent poklesu HDP z pohľadu verejných
financií nejakú rolu, najmä ak vezmeme do úvahy tragickú neúspešnosť predpovede
daňových príjmov v tomto roku.
Mesačné meškanie však verejnosť zaujímať nemusí, pretože pravdepodobnosť, že
budúcoročný rozpočet prinesie podstatné úspory, sa blíži k nule.
Predpokladám, že ministerstvo bude za veľký úspech prezentovať už len to, že
výdavky štátneho rozpočtu sa nezvýšili. Je totiž dosť možné, že do rozpočtu sa
dostane nová položka – dotácia Sociálnej poisťovne.
Prekvapenie však môže prísť z ľavého boku. Zvyšovanie daní fajčiarom
a milovníkom tvrdého alkoholu sú len trblietavé návnady bez významnejšieho
dopadu na rozpočet. Ak vláda chce znižovať schodok verejnej správy, a nie
je schopná znížiť výdavky, zvyšovať bude musieť príjmy. Zmena 19-percentnej
sadzby by bola príliš veľkým sústom. Viac peňazí do kasy bude treba
získať buď cez ďalšie zmeny odpočítateľnej položky, alebo zvyšovaním
vymeriavacích základov na výpočet odvodov. Uťahovať opasky si tak zrejme nebude
verejná správa, ale najmä ľudia s vyššími príjmami. A to je síce
lákavá hra pre ľavicovú vládu, ale z dlhodobého hľadiska je to slučka na
krku ekonomického rastu.
Pred dlhovou pascou, do ktorej sa chytilo Maďarsko, a pred lotyšským
znižovaním dôchodkov nás môže uchrániť len skromnosť a pokora vo verejnej
správe.
Radovan Ďurana
Autor je analytik INESS.
.týždeň,
31.8. 2009, .číslo 35/2009
