Vzhľadom na fakt, že vlády disponujú možnosťou
vyberať dane teoreticky v akejkoľvek výške, kreditné riziko štátov sa zvyčajne
považuje za výrazne nižšie ako kreditné riziko súkromných spoločností, povedal
pre ČTK dňa 26.9. 2009 Juraj Karpiš z INESS.
BRATISLAVA. Štáty by napriek svojej neraz vysokej
zadĺženosti zatiaľ nemali mať problémy so získavaním nových úverov. Rastúce
dlhy síce môžu viesť k tomu, že vlády si budú požičiavať za čoraz
nevýhodnejších podmienok, ale pre investorov sú pôžičky štátu stále lákavou
investíciou. Zhodli sa na tom ekonómovia, ktorých ČTK oslovila. Prípady, keď
štát skrachoval a veritelia prišli o svoje peniaze, sú totiž podľa nich naďalej
zriedkavosťou.
Viaceré krajiny si za roky napožičiavali toľko peňazí, že by
ich nedokázali splatiť ani v prípade, ak by na splátky nasmerovali celý výkon
svojho hospodárstva počas jedného roka. Platí to aj o najbohatších svetových
ekonomikách.
Napríklad výška verejného dlhu Japonska dosahuje podľa
niektorých odhadov 180 percent ročného hrubého domáceho produktu (HDP).
Zadĺženosť Talianska taktiež presiahla 100 percent HDP krajiny. Spojené štáty
majú pôžičky prevyšujúce 70 percent hrubého domáceho produktu a dlhujú viac než
desať biliónov dolárov (6,82 bilióna eur). Kondícia verejných financií sa v
mnohých štátoch výraznejšie zhoršila pre dopady svetovej hospodárskej krízy a
vládnych balíčkov na podporu hospodárstva.
Pôžičky zatiaľ plynú
Napriek tomu zatiaľ podľa ekonómov nie je núdza o záujemcov,
ktorí chcú vládam požičiavať. "Vzhľadom
na fakt, že vlády disponujú možnosťou vyberať dane teoreticky v akejkoľvek
výške, kreditné riziko štátov sa zvyčajne považuje za výrazne nižšie ako
kreditné riziko súkromných spoločností," priblížil analytik bratislavského
mimovládneho inštitútu INESS Juraj Karpiš. Podobne vysvetlil motiváciu
úverovať štát aj Peter Staněk z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Napríklad nákupom štátnych dlhopisov sa investori podľa neho snažia vyhnúť aj
očakávanej inflácii, teda znehodnoteniu hotovosti.
Staněk však očakáva, že rastúce verejné dlhy postupne
prinútia investorov zamýšľať sa nad tým, či o svoje peniaze neprídu. Prípad
Argentíny, ktorá po vyhlásení štátneho bankrotu v roku 2002 zanechala
nesplatené záväzky za takmer 100 miliárd dolárov (68,22 miliardy eur) bol síce
ojedinelý, ale môže sa zopakovať, poznamenal.
Dlh Slovenska rastie, stále je však nízky
Slovensko zatiaľ s pôžičkami vo výške zhruba 30 percent HDP
zaostáva za najväčšími svetovými dlžníkmi. Napriek tomu sa slovenská vláda
podľa hlavného ekonóma UniCredit Bank Jána Tótha pravdepodobne nevyhne tomu, že
si v nasledujúcom období bude požičiavať nevýhodnejšie než doposiaľ. Časť
možných zdrojov na úvery Slovensku totiž podľa neho napríklad odčerpajú nákupy
dlhopisov silnejších štátov. "Čakáme, že stúpne aj základná úroková sadzba
a teda s najväčšou pravdepodobnosťou sa financovanie pre Slovensko
predraží," upozornil.
Dlh Slovenska sa navyše podľa najsilnejšej opozičnej strany SDKÚ-DS
v tomto roku výrazne prehĺbi. Jej predstavitelia tento týždeň vyhlásili, že ak
sa nárast záväzkov v tomto roku prepočíta na počet obyvateľov, v priemere
pribudne na štvorčlennú rodinu nová pôžička vo výške asi 3000 eur (zhruba 100.000
korún).
SME
26. 9. 2009 10:48 | Copyright © ČTK 2009
Pravda, 26.9. 2009
