V súčasnosti by futbalový štadión nemal patriť
medzi priority vlády. Tieto peniaze by sa dali využiť aj efektívnejšie,
napríklad na zníženie deficitu, povedal Juraj Karpiš z INESS pre
Hospodárske noviny dňa 16.10. 2009.
Milióny eur od Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA),
viac peňazí od sponzorov, a možno aj zvýšenie podpory futbalu zo stranu štátu a
samospráv. To všetko môže slovenský futbal vyťažiť z postupu na majstrovstvá
sveta.
Peniaze nielen z postupu
Zatiaľ je isté len to, že Slovenský futbalový zväz zarobí na postupe na
šampionát v Južnej Afrike najmenej päť miliónov eur. Podľa kuloárnych
informácií by to mohlo byť až sedem miliónov, ktoré sa zdania 19-percentnou
daňou z príjmu. Príjmy zväzu sa budú stupňovať s každým vyhratým zápasom a
hráči z nich dostanú 40 percent. Zaplatí to FIFA.
Prezident futbalového zväzu František Laurinec si od postupu
sľubuje aj štedrejšiu podporu futbalu z domáceho prostredia. „Dôležité je,
aby sa to prejavilo aj vo zvýšenej podpore zo strany sponzorov, miest aj
štátu.“ Vďaka postupu by mohol podľa neho verejný sektor viac investovať do
futbalových štadiónov a do výchovy mladých futbalistov. Práve štadióny si
zobral pod patronát premiér Robert Fico. Jeho vláda rozhodla aj o 70-miliónovej
dotácii na výstavbu Národného futbalového štadióna, ktorá sa má začať budúci
rok a skončiť v roku 2012. Okrem toho z vládnej rezervy financuje vonkajšie
malometrážne ihriská s umelou trávou. Fico podporu Národného štadióna označuje
za protikrízové opatrenie. Napríklad vo Francúzsku investície do štadiónov pred
majstrovstvami sveta v roku 1998 ekonomike pomohli.
Opozícia a odborníci
však Fica kritizujú, že s takýmto projektom prichádza v čase krízy. „V
súčasnosti by futbalový štadión nemal patriť medzi priority vlády. Tieto
peniaze by sa dali využiť aj efektívnejšie, napríklad na zníženie deficitu,“
povedal analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš.
Brazílii futbal nepomohol
Efektívnosť dotácií do štadiónov spochybňuje aj analýza časopisu centrálnej
banky amerického St. Luis. Tá tvrdí, že v iných sférach by sa tieto investície
zhodnotili lepšie. „Investície do ľudského kapitálu, napríklad do vzdelania,
v spojení so zdravou hospodárskou politikou zostávajú najspoľahlivejším
prostriedkom zvyšovania rastu ekonomiky.“
Porovnáva pritom Brazíliu, ktorá vyhrala najviac šampionátov
v dejinách, s Južnou Kóreou, ktorá medzi futbalové veľmoci nepatrí.
Juhoamerická krajina bola na tom v roku 1960 ekonomicky lepšie, no o 40 rokov
bol už HDP Južnej Kórey v porovnaní s Brazíliou dvojnásobný.
Hospodárske
noviny, 16.10. 2009, Ján Kováč
