Časy
sa menia a o bublinách sa už nehovorí ani tak v súvislosti
s vysmiatymi detskými tvárami a bublifukom s jarovou vodou, ale
ako o dôsledku rôznych vládnych politík, ktoré majú za následok
nasmerovanie veľkého množstva peňazí do oblastí, kam by sa na voľnom trhu
dostala len časť z nich. Obe spomenuté bubliny však majú jednu spoločnú
vlastnosť – skôr či neskôr prasknú. V prvom prípade sa nad následkami ani
nezamýšľame, v druhom majú dôsledky podstatný dopad – a to hlavne na
naše peňaženky, úspory či zamestnanie.
Jedným z vládnych opatrení, ktoré
spôsobilo presmerovanie pomerne veľkej časti disponibilných zdrojov do
„vyvoleného“ odvetvia, je šrotovné. Jeho zavedenie bolo odôvodňované
nevyhnutnosťou podpory automobilového priemyslu, ktorý je v mnohých
ekonomikách významným odvetvím. Ide však o veľký ekonomický omyl. Tento
prístup nahliada na trh ako na niečo statické, nemenné. Žiadny politik však
nemôže mať vedomosť o tom, aká štruktúra hospodárstva je optimálna.
Najbližšie sa k tomuto stavu priblížime tak, že necháme podnikateľov
objavovať nové možnosti a spotrebiteľov rozhodovať, za ktoré z nich
sú ochotní zaplatiť. Práve hospodárske krízy bývajú príležitosťou zmeniť štruktúru hospodárstva a očistiť trh od subjektov míňajúcich zdroje, ktoré mohli byť použité
efektívnejšie v iných oblastiach nášho života.
Okrem bráneniu tejto očiste však šrotovné
prináša aj ďalšie negatíva. Takto použité peniaze síce stimulujú výrobu v záujme zvyšovania
spotreby, no za cenu ničenia funkčného majetku. V časoch krízy si tak dovoľujeme
luxus, ktorého dôsledkom je naše celkové ochudobnenie. Šrotovné je tiež
vyplácané plošne a z peňazí daňových poplatníkov ho využívajú aj
ľudia, ktorí by si auto kúpili aj bez jeho zavedenia. Šrotovné motivuje ľudí
v časoch rastúcej nezamestnanosti a neistoty míňať svoje úspory
a mnohí sa dokonca kvôli kúpe nového auta so štátnou podporou zadlžili. Keď
v jednej z televíznych relácii zástupca Zväzu automobilového
priemyslu argumentoval tým, že šrotovné je sociálne opatrenie, vďaka ktorému si
ľudia nad 60 rokov, 70 rokov, dokonca 80 rokov kúpili vozidlá a takto si
splnili svoj posledný životný sen, asi nielen mňa napadlo, či kríza nie je
obdobie, kedy sa namiesto napĺňania snov treba skôr uskromniť. Ďalším
z dôvodov mala byť aj obnova
zastaralého vozového parku na Slovensku v porovnaní s vyspelými
krajinami Európy. Nie je ale na tom naše zdravotníctvo či školstvo
v takomto porovnaní ešte horšie? Ministerstvo hospodárstva sa nás snažilo
opiť rožkom a šrotovné obhajovalo tiež tým, že si na seba „zarobí“. Zvýšený
výber dane je však len ilúziou spôsobenou presunutím spotreby v čase. V hodnotiacej
správe toho istého ministerstva napríklad nájdeme predpoklad, že
v nasledujúcich rokoch nastane výpadok výberu DPH. Bilancia nákladov a prínosov tohto opatrenia,
ak do nich zahrnieme aj stratu vyplývajúcu z ničenia funkčných vecí, či menšie
znečistenie ovzdušia, predstavujú pre spoločnosť náklad, a nie zlepšenie
situácie. Ekonómovia z Univerzity v Delaware
odhadujú, že v prípade americkej verzie šrotovného čistá strata znášaná
spoločnosťou predstavuje 2 000 dolárov pri dotácii 4 200 dolárov na
jedno auto.
Šrotovné zaviedlo 11 európskych krajín. Išlo
naň zhruba 0,1 % HDP eurozóny, pričom len v Nemecku to bolo 5 mld.
eur. Len vďaka šrotovnému sa napríklad mohlo stať, že česká Škodovka predala v Nemecku
za prvých deväť mesiacov tohto roku o 62% viac Fabií ako vlani. Najvyšší
podiel nárastu registrácie nových áut bol zaznamenaný na Slovensku (na malý trh
stačí menej prostriedkov na dotácie), nasledovalo Nemecko a Rakúsko. Po
prudkom raste musí prísť pád. Aj keď v Nemecku klesol počet objednaných
áut zatiaľ iba mierne, predaje už klesajú na Slovensku a v USA predali
počas prvého mesiaca po skončení šrotovného až o štvrtinu menej áut.
Argumenty potvrdzujúce negatíva zavedenia
šrotovného vo svojej poslednej správe uvádza aj Európska centrálna banka,
pričom išlo o jedno z prvých vyjadrení európskych činiteľov proti fiškálnym stimulom: „Využitie takýchto opatrení treba vzhľadom
na ich deštruktívne dôsledky zodpovedne zvážiť. Obmedzujú efektivitu fungovania
slobodného trhu a môžu oddialiť nevyhnutné štrukturálne zmeny, čím
z dlhodobého hľadiska podkopávajú celkový príjem a vyhliadky
zamestnanosti.“
Ktovie, či správu čítali aj na
Ministerstve hospodárstva. Možno sa dočkáme toho, že bude Frakfurtu oponovať.
Veď u nás šrotovné funguje!
Richard Ďurana, INESS
.týždeň, 26.10. 2009, 43/2009 (článok vyšiel v upravenej
podobe)
