Vláda mala najmenej rok na zmeny zákonov, ktoré by
znížili napríklad prevádzkové výdavky ministerstiev či okresali výdavky. Vysoký
nárast dlhu bude daňou za túto nečinnosť, ktorú budú musieť zaplatiť súčasní aj
budúci daňoví poplatníci, povedal na margo schváleného štátneho rozpočtu pre
Hospodárske noviny dňa 5.11. 2009 Radovan Ďurana z INESS.
Strana Roberta Fica napísala posledný rozpočet v tomto
volebnom období, predvolebný – najmä pre voličov Smeru-SD. Aspoň tak to tvrdia
odborníci. „Smer jednoznačne nastavil rozpočet tak, aby vyšiel v ústrety
svojim voličom,“ hovorí politológ Pavol Marchevský.
Vládna koalícia na čele so Smerom sľúbila napriek kríze a
obmedzeniam štátnej kasy širokým vrstvám voličov peniaze navyše. Úradníkom,
vojakom a policajtom zvýšenie platu, dôchodcom vianočný príspevok v priemerne
80 eur, nižšie splátky spotrebných úverov zadlženým, oddialenie splácania
hypoték nezamestnaným. Práve medzi ľuďmi, ktorým sú určené tieto peniaze, sa
podľa prieskumov nachádza najviac voličov Smeru.
Týmto rozpočtom si pritom podľa politológa Petra Horvátha
zabetónovala svoje vysoké preferencie. „Toto je jeden z rozhodujúcich krokov
k tomu, že Smer potvrdí pozíciu volebného víťaza, s reálnym výsledkom nad 30
percent.“
Opozícia, naopak, diskusiu o „najdôležitejšom zákone
roka“ vo svoj prospech nevyužila, tvrdia odborníci.
„Neobjavili sa žiadne marketingové kroky, ktoré by upútali verejnosť a
upozornili na nedostatočný postup vlády pri prijímaní rozpočtu v čase krízy,“
myslí si sociológ Pavel Haulík.
Partneri nebojovali
Rozpočet prešiel snemovňou ľudu nezvyčajne rýchlo – aj napriek kritike
opozície a výhradám menších vládnych strán. „Koaliční partneri sa budú o
necelý rok uchádzať o pokračovanie vo vládnej koalícii a karty bude ďalej
rozdávať Smer. Preto sa nesnažili tlačiť a Smer to politicky využil,“ tvrdí
politológ Horváth. Pohodlná väčšina koalície v parlamente zase podľa neho
umlčala nielen opozíciu, ale aj poslancov koaličných strán – čas prijímania
štátneho rozpočtu je totiž tradičný čas a priestor na zviditeľňovanie sa
zástupcov ľudu cez požiadavky v prospech „svojho“ regiónu či mesta. „Žiadny
poslanec nechcel oslabiť svoje možnosti byť na poprednom mieste na kandidátke.
V čase vlády Mikuláša Dzurindu si poslanci mohli vo vzťahu k vláde viac
dovoliť,“ dodáva Horváth.
Škrty po voľbách
Za míňanie vlády Roberta Fica nad rámec možností štátnej kasy pritom
občania o niekoľko rokov aj tak zaplatia. „Vláda
mala najmenej rok na zmeny zákonov, ktoré by znížili napríklad prevádzkové
výdavky ministerstiev či okresali výdavky. Vysoký nárast dlhu bude daňou za
túto nečinnosť, ktorú budú musieť zaplatiť súčasní aj budúci daňoví
poplatníci,“ upozorňuje analytik Radovan Ďurana. Prvé škrty pritom môžu
prísť už v lete budúceho roka. „Razantnejšie opatrenia prídu po voľbách,“
tvrdí Haulík. Vzhľadom na to, že budú už v polovici roka, nová koalícia bude
mať podľa neho čas rozpočet upraviť – smerom k šetreniu a škrtom na strane
výdavkov.
Hospodárske
noviny, 5.11. 2009, Tomáš Nejedlý
