Súčasťou diskusie o výške daňového zaťaženia
by malo byť aj hodnotenie výdavkov vlády, ktoré nie sú dostatočne efektívne, a
práve úspory v tejto oblasti by mohli dostať verejné rozpočty opäť do rovnováhy
bez toho, aby sa dane zvyšovali, povedal Radovan Ďurana z INESS pre
Hospodárske noviny dňa 19.11. 2009.
Inštitút finančnej politiky hovorí, že v dlhodobom horizonte
je možné uvažovať o zvýšení daňového zaťaženia, najmä príjmov z kapitálu a z
majetku.
Signálov o budúcom zvýšení daní pribúda. Najnovšie sa o
rozruch postarali odborníci ministerstva financií. Podľa rezortného Inštitútu
finančnej politiky je možné v dlhodobom horizonte uvažovať o zvýšení daňového
zaťaženia, najmä príjmov z kapitálu a z majetku. "Vyššie dane
nepripadajú v tomto volebnom období do úvahy,“ upokojuje štátny tajomník
František Palko. "Takže takéto návrhy môžeme očakávať po voľbách, to
bude zrejme to dlhodobé hľadisko,“ komentuje Martin Hošták z Republikovej
únie zamestnávateľov. Vyššie dane by podľa neho Slovensko poškodili.
Aj ľudia aj firmy
O zdanení kapitálu už skôr hovoril druhý štátny tajomník rezortu – Peter
Kažimír. Podľa neho tak štát získa dodatočné zdroje na rozvoj školstva či zdravotníctva.
Či by malo ísť o zvýšenie sadzieb daní právnických osôb alebo o opätovné
zavedenie dane z dividend, nie je jasné. Zdanenie dividend či dodatočné
zdanenie bánk a monopolov je zároveň už dlhodobo záujmom premiéra Roberta Fica.
Zatiaľ však nedal vypracovať konkrétny návrh.
Pri majetkových daniach môže ísť o návrat k takzvanej
trojdani, ktorá bola zrušená v roku 2004 a 2005. Tá by sa už dotkla aj bežných
ľudí, nielen firiem. Daň sa platila z dedičstva, z darovania a z prechodu a prevodu
nehnuteľnosti. "Táto daň by bola najmä na pleciach fyzických osôb. A
zvlášť teraz, keď sa dá opäť očakávať boom na trhu nehnuteľností,“ myslí si
daňová poradkyňa Lucia Gašpieriková.
Najprv debata
Či a kedy k nejakým zmenám dôjde, je otvorené. V najbližšej budúcnosti ich
odborníci z rezortu financií neodporúčajú, keďže Slovensko je dosť závislé od
zahraničných investícií a vyššie dane by ich mohli "odplašiť“. "Z
dlhodobého hľadiska budú musieť o možnej zmene daňového zaťaženia rozhodnúť
budúce vlády,“ dopĺňa hovorca rezortu Miroslav Šmál. Takým úvahám sa
nevyhnú ani preto, že na Slovensku, ako aj napríklad v Rumunsku, je celkový
podiel daní a sociálnych odvodov na HDP najnižší v Európskej únii.
Predchádzať tomu by
mala verejná diskusia, čo odborníci vítajú. "Súčasťou tejto diskusie je
aj hodnotenie výdavkov vlády, ktoré nie sú dostatočne efektívne, a práve úspory
v tejto oblasti by mohli dostať verejné rozpočty opäť do rovnováhy bez toho,
aby sa dane zvyšovali,“ myslí si Radovan Ďurana z inštitútu INESS.
Zlé pre krajinu
Vyhnúť sa zvýšeniu daní odporúčajú aj zamestnávatelia. "Práve
daňová reforma mala veľký vplyv na rekordný rast slovenskej ekonomiky v
uplynulých rokoch. Nemožno preto súhlasiť s opätovným zavedením zrušených
daní,“ hovorí Hošták.
"Týmito krokmi by sa ešte viac zhoršila už aj tak
zhoršená pozícia Slovenska z hľadiska konkurencieschopnosti. Ak bude pokračovať
takáto politika, tak je to pre Slovensko škodlivé,“ pripája sa ku kritike
exminister financií Ivan Mikloš z SDKÚ-DS. Okrem toho by podľa neho nepriniesli
ani veľký efekt. Zdaneniu dividend by sa mohli vyhnúť zahraničné firmy a daň z
prevodu nehnuteľností by sa dala umelo znížiť optickým znížením ceny
nehnuteľnosti.
Aj podľa centrálnej banky by bolo lepšie zmenšiť dieru vo
verejných financiách radšej úsporami, než vyššími sadzbami. "To by malo
negatívne dosahy na ekonomický rast a podnikateľské prostredie,“ povedal už
skôr v rozhovore pre HN guvernér Ivan Šramko.
Aj tak o ničom
Ministerskí odborníci radia nateraz zvýšiť efektívnosť výberu daní a
odvodov. "Efekt vyhýbania sa daňovej povinnosti je na Slovensku pomerne
významný, preto alternatívou voči zvyšovaniu daní je boj proti daňovým únikom,“
píšu odborníci z Inštitútu vo svojom komentári.
Ľubomíra Raková
Hospodárske
noviny, 19.11. 2009
