Vzhľadom na chronické
dlhoročné porušovanie európskych pravidiel vykazovania štatistických dát zo
strany Grécka bol tón hodnotenia ešte zmierlivý a neobsahoval žiadne konkrétne
hrozby, čo sa stane v prípade, ak nedôjde k zlepšeniu v tejto oblasti, povedal
pre Hospodárske noviny dňa 4.2. 2010 Juraj Karpiš z INESS.
Gréci si budú musieť poriadne utiahnuť opasky. Dozerať na
nich pritom bude Európska komisia. Brusel totiž včera odklepol Aténam úsporný
plán, ktorý má dostať krajinu z hroziaceho bankrotu. Grécko bude musieť výrazne
šetriť, čo pocítia najmä štátni úradníci i poberatelia sociálnych dávok. Zo
súčasného deficitu štátneho rozpočtu na úrovni takmer 13 percent DPH sa plánujú
do troch rokov dostať pod tri percentá. "Podporujeme program Grécka.
Vieme však, že jeho realizácia nebude ľahká,“ vyhlásil eurokomisár pre
hospodárske a menové záležitosti Joaquin Almunia. Ekonómovia však hodnotia
grécky plán ako príliš ambiciózny.
Slabé pokarhanie
Grécko sa do katastrofálnej ekonomickej situácie dostalo po tom, čo vláda
oznámila, že rozpočtový deficit za minulý rok bude oveľa vyšší, ako mal byť –
až 12,7 percenta HDP. Pôvodné čísla však boli výrazne nižšie, ale kabinet
odhalil, že sa tak stalo len v dôsledku štatistických "trikov“
predchádzajúcej vlády. Ratingová agentúra následne Grécku znížila hodnotenie,
čo jej sťažilo prístup k úverom.
Práve manipulácia so štatistikami má byť predmetom
vyšetrovania – komisia totiž zároveň potvrdila, že sa na tieto "machinácie“
dôkladne pozrie. "Zrejme štatistiky prejdú forenzným auditom, aby sa
zistilo, či chyba bola úmyselná alebo nie. Nateraz sa nevie, čo bude ďalej,“
komentoval pre HN hlavný ekonóm Next Finance Vladimír Pikora dôsledky, ktoré
môžu Grécko postihnúť.
Podľa analytika
spoločnosti INESS Juraja Karpiša bolo hodnotenie komisie voči Grécku príliš
krotké. "Vzhľadom na chronické dlhoročné porušovanie európskych
pravidiel vykazovania štatistických dát zo strany Grécka bol tón hodnotenia
ešte zmierlivý a neobsahoval žiadne konkrétne hrozby, čo sa stane v prípade, ak
nedôjde k zlepšeniu v tejto oblasti.“ Veľa sa v tejto súvislosti hovorilo o
vylúčení Atén z Európskej menovej únie. "Podľa môjho názoru to nie je
reálna možnosť,“ doplnil pre HN Karpiš.
Uťahovanie opaskov
Grécka vláda medzitým rozhodla o balíku úsporných opatrení, ktoré by
krajinu mali z týchto problémov dostať. Ten zahŕňa zníženie miezd vo verejnom
sektore o tri až štyri percentá, koniec prijímania nových zamestnancov, zmeny
daňových sadzieb či boj proti daňovým únikom. Znižovať sa však majú aj výdavky
na sociálne zabezpečenie a zvláštne dávky. Komisia tiež odporučila zamerať sa
na zvyšovanie efektivity verejnej správy, posilnenie dôchodkového systému a
fungovanie pracovného trhu.
V snahe získať čo najviac peňazí zvažuje podľa gréckeho
ministra financií Jorgosa Papakonstantinua štát aj to, že ponúkne štátne
obligácie na predaj verejnosti.
Odvážny plán znížiť deficit do konca roka 2012 na necelé tri
percentá HDP je podľa ekonómov síce teoreticky možný, avšak v praxi bude veľmi
ťažko realizovateľný. "Je to extrémny prípad a osobne tomu neverím. To
by musel nastať obrovský ekonomický boom a zároveň by sa muselo veľmi šetriť.
Aj tak by však išlo skôr o zhodu priaznivých okolností, ak by sa tak stalo,“
povedal Pikora.
Kto bude ďalší
Byť len krok od bankrotu ako v
Grécku nemusí byť v eurozóne posledný prípad. "S problémami sa trápia
najmä Írsko, Portugalsko a Španielsko. V Španielsku je po spľasnutí obrovskej
bubliny v nehnuteľnostiach takmer 20-percentná nezamestnanosť,“ vymenúva
Karpiš.
Pikora zároveň pripomína, že projekt eurozóny bol
predovšetkým politickým projektom. "Od začiatku bolo jasné, že ak má
dobre fungovať, musí byť zložená z čo najbližších ekonomík. Je jasné, že
ekonomiky Portugalska a Španielska sú od nemeckej vzdialené. Určite to tiež
nebola výhra pre Slovinsko a ani pre Slovensko.“ Podľa neho sa však do
eurozóny nemá ponáhľať ani Česko. "Ak tam vstúpime, budeme na tom asi
ako Grécko – akási periféria eurozóny, a preto sa tam netreba hnať,“ dodal
Pikora.
Problematické Grécko Manipulácia so štatistikami za minuloročný deficit štátneho rozpočtu nie je |
Katarína Šimurková
