Ak únia povie, že Grékom nepomôže, je to pre euro pozitívne, pretože to dáva signál, že sa v eurozóne nebudú tlačiť dodatočné peniaze na pokrytie dlhov nezodpovedných vlád, povedal pre SME dňa 17.2. 2010 Juraj Karpiš z INESS.
Prepad eura sa
zastavil, hoci trhy nedostali z Bruselu informáciu, na ktorú čakali. Ministri
financií únie dali Grékom tridsaťdňové ultimátum, aby predložili seriózny
plán rozpočtových škrtov. Ak Brusel nebude spokojný, začne úsporné opatrenia
navrhovať sám.
BRATISLAVA, BRUSEL. Máte 30 dní na to, aby ste nám
predložili seriózny plán za zníženie výdavkov, nasadili uzdu svojmu dlhu a
upokojili finančné trhy, odkázali včera z Bruselu po uši zadlženým Grékom
ministri financií Európskej únie. Doterajší úsporný balík sa únii nezdá
dostatočný. Finančné trhy sa tak nedočkali avizovanej pôžičky pre krajinu,
ktorá je na pokraji bankrotu.
Nová faloš
Brusel navyše povedal, že sa pozrie na pochybné grécke
štatistiky. Zistilo sa totiž, že Gréci nefalšovali rozpočtové čísla len v čase
vstupu do eurozóny, ale aj potom. Pomáhali im v tom americké banky JP Morgan a
Goldman Sachs. Grékom podľa denníka New York Times ponúkli špeciálne pôžičky,
cez ktoré získali peniaze bez toho, aby museli v účtovníctve vykázať zvýšenie
dlhu. Mali za to sľúbený podiel z budúcich príjmov štátnych lotérií či z
letiskových poplatkov.
Únia povedala, že o týchto transakciách nevedela. „Túto
záležitosť musíme do hĺbky preskúmať. Zistíme, či boli dodržané pravidlá,"
povedal eurokomisár pre hospodárstvo Olli Rehn.
Trhy boli včera prekvapivo pokojné aj napriek tomu, že únia
nezverejnila sľubovanú konkrétnu formu pomoci Grécku. Euro sa včera posilnilo o
necelé percento. „Ak únia povie, že
Grékom nepomôže, je to pre euro pozitívne, pretože to dáva signál, že sa v
eurozóne nebudú tlačiť dodatočné peniaze na pokrytie dlhov nezodpovedných
vlád," povedal analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš.
Grécko svojou nezodpovednou politikou, ktorá viedla k
nekontrolovanému nárastu štátneho dlhu, spôsobilo v uplynulých dňoch problémy
celej eurozóne a výrazne oslabilo euro. Aj napriek včerajšiemu posilneniu
sa, stratilo euro tento rok takmer päť percent.
Včerajšie vyhlásenie ministrov je dôkazom, že tlak
eurozóny na Grécko pozvoľne stúpa. Šéf ministrov eurozóny Jean-Claude
Junker Aténam odkázal, že ak doteraz navrhnuté opatrenia na zastavenie
zadlžovania nezaberú, bude treba prijať ďalšie. Gréci by mali do polovice
budúceho mesiaca úniu informovať, čo by balík „B" mal obsahovať. Junker im
odporúča, že by mali zvýšiť daň z pridanej hodnoty, viac zaťažiť daňami luxusné
tovary a osobné autá.
„Grécko je zodpovedné za nápravu svojich verejných financií.
Je to hlavne ich vnútroštátny problém," povedal v médiách Junker.
Ako protektorát
Ak by sa ukázalo, čo mnohí analytici aj politici
predpokladajú, že doterajšie návrhy na zníženie deficitu z vlaňajších 12,7 na
8,7 percenta HDP stačiť nebudú, Grékov čaká malý diktát. Únia si podľa Junkera
vyhradzuje právo pridať svoje návrhy. Nový balík navyše podlieha súhlasu
Bruselu s tým, že ministri financií budú o ňom hlasovať bez svojho gréckeho
kolegu.
To pripomína scenár, ktorý minulý týždeň naznačil český
ekonóm Pavel Kohout: „Je možné, že Grécko prejde do určitej formy neformálneho
protektorátu: formálne bude mať vlastnú vládu, ale o financiách budú rozhodovať
európski úradníci." Pochybnosti ohľadom gréckych sľubov vydať sa po
desaťročiach rozhadzovania na cestu úspor vyvoláva zloženie prvého úsporného
balíčka na zastavenie obrovského dlhu, ako aj falšovanie štatistík.
Až štvrtinu úspor na zníženie deficitu má priniesť zníženie
daňových únikov. Pochybnosti sú v tom, že sa to roky Grékom nedarilo. Grécky
premiér povedal, že ročne prichádza rozpočet pre úniky o 31 miliárd eur, čo je
okolo 10 percent HDP. V Grécku je bežné, že keď si napríklad prídete do opravy
po auto, povedia vám napríklad 300 eur, no ak si vzápätí vypýtate účet, je to 350
eur.
SME
17. 2. 2010 | Ľuboš Jančík
