Richard Ďurana z INESS hovoril pre Hospodárske
noviny dňa 30.3. 2010 o kladoch a záporoch pôsobenia ministrov
financií Mikloša a Počiatka.
Najlepším ministrom financií v dejinách Slovenska bol
podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš, ktorý úradoval v druhej Dzurindovej vláde.
V čitateľskej ankete HN sa umiestnil pred svojím
nasledovníkom Jánom Počiatkom (Smer-SD) a Brigitou Schmögnerovou (ex-SDĽ),
ktorá bola ministerkou v prvej Dzurindovej vláde. S výberom ľudí súhlasia aj
odborníci. Pravicový politik si podľa nich uznanie zaslúži predovšetkým za
daňovú reformu, Počiatek za zavedenie eura a Schmögnerová za ozdravenie
bankového sektora.
Banky a nebanky
Všetci traja lídri však zožali aj kritiku. Schmögnerová za to, že
nezakročila proti nebankovým subjektom. "Vláda im dovolila rozbehnúť svoje
podnikanie tak, že to neskôr negatívne zasiahlo časť obyvateľstva,“ povedal
analytik inštitútu INEKO Peter Goliaš.
Bývalá ministerka, dnes viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj
(EBRD), však namieta, že Slovákov pred nebankovkami varovala. Dokonca ju za to
jedna žalovala. Dobrú prácu však podľa Goliaša odviedla pri privatizácii a
ozdravení bánk, ktoré malo byť základom pre neskorší hospodársky rast.
Miklošove reformy
Mikloša ekonómovia chvália najmä za daňovú reformu, pri ktorej zaviedol
rovnú daň a zrušil viaceré výnimky. "Zlepšila
podnikateľské prostredie na Slovensku tak, že motivovala ekonomickú aktivitu a
dostala Slovensko na mapy zahraničných investorov,“ povedal riaditeľ inštitútu
INESS Richard Ďurana.
Na druhej strane mal však podľa ekonómov reformy lepšie odkomunikovať.
"Veľa ľudí najskôr zmysel reforiem nechápalo,“ hovorí Juraj Valachy z
Tatra banky.
Inštitút INESS zase Miklošovi vyčíta, že
po zavedení rovnej dane neznížil jej sadzbu. "Vláda aj po presadení rovnej
sadzby dane prerozdeľovala väčší objem prostriedkov daňových poplatníkov,“
hovorí.
Víťazstvo Mikloša v ankete však nespochybnil žiadny z oslovených odborníkov,
dokonca ani premiérov poradca Peter Staněk.
Nič nepokazil
Jednotný názor majú ekonómovia aj na Miklošovho nástupcu Jána Počiatka.
Veľa toho podľa nich nespravil, ale ani nepokazil. "Zásluhu má na tom, že
bolo hladko prijaté euro, ale nebol katalyzátorom reforiem tak, ako ním bol
Mikloš,“ hovorí Goliaš.
V porovnaní s Miklošom mu podľa neho chýba vo vláde jeho silné slovo. Napríklad
pri schvaľovaní diaľničných PPP projektov, vysvetľuje Goliaš, presadzoval
stavať menej kilometrov, no nakoniec ustúpil nákladnejším variantom.
Za jeho pôsobenia tiež výrazne stúpol deficit verejných financií. "Významným mínusom je neschopnosť
flexibilne reagovať na hospodársku krízu a presadiť zmeny v rozpočte, ktoré by
krízu reflektovali,“ dodáva Ďurana.
Staněk zase Počiatka kritizuje za to, že neurobil viaceré kľúčové rozhodnutia,
napríklad že nezjednotil výber daní a odvodov. "Všimnite si, ako sa
posúvajú termíny. Okrem toho by mal dôslednejšie kontrolovať výdavky v
jednotlivých rozpočtových kapitolách.“
Pred a po Miklošovi
Takmer nikto v ankete nehlasoval za "služobne starších“ ministrov, ako
bol napríklad Sergej Kozlík či Július Tóth. Podľa prvého guvernéra Národnej
banky Slovenska Vladimíra Masára si už na tieto mená veľa ľudí nepamätá. Takisto
ako Mikloš však podľa neho zohrali pri budovaní slovenskej ekonomiky dôležitú
úlohu, minimálne v tom, že premenili slovenské hospodárstvo zo socialistického
na trhové.
To však podľa analytika UniCredit Bank Jána Tótha trvalo
príliš dlho. Rezort bol vraj pred nástupom Mikloša na úrovni rozvojovej
krajiny. "Vyskytli sa prešľapy ako zarátavanie privatizácie do príjmov,
nekvalifované odhady vplyvu zmeny DPH na infláciu, zatajovanie výdavkov, tvorba
nesystémových štátnych fondov a podobne,“ hovorí Tóth.
Výhrady má aj Masár, podľa ktorého bol rezort a Národná banka v 90. rokoch v
permanentnom konflikte, napríklad kvôli rozpočtovej politike. "Každý
politik sa snaží minúť čo najviac, a pred voľbami ešte viac, aby sa zapáčil
voličom, kým politika Národnej banky sa orientuje na dlhodobejšie ciele,“
hovorí Masár.
Ján Kováč
Hospodárske
noviny, 30.3. 2010
