Ak by sa podarilo udržať výdavky na zamestnanosť
pod kontrolou, to znamená mzdy by sa zvyšovali len vďaka úsporám zo zrušených
pracovných miest, tak v roku 2008 sa v porovnaní s rokom 2006 mohlo ušetriť 235
miliónov eur, čo je 43,5 eur na daňovníka, upozornil pre Aktuálne.sk dňa 10.4.
2010 Radovan Ďurana z INESS.
Bratislava – Škrtať pracovné miesta vo verejnej
správe sa vláde Roberta Fica veľmi nechcelo. Kríza siahla na prácu mnohých
Slovákov zamestnaných v súkromnej sfére, štátnych úradníkov sa ale ekonomický
problém krajiny netýkal.
Práve naopak. Počas krízy sa prijalo ešte viac štátnych
zamestnancov. Platy pracovníkov verejnej správy pritom zhltnú pätinu štátneho
rozpočtu.
"I napriek kríze
došlo k rastu počtu zamestnancov verejnej správy o 11,5 percenta," povedal
pre Aktuálne.sk Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych
štúdií (INESS). Inštitút porovnával údaje z prvého štvrťroku 2008 s koncom
minulého roka.
Problémom je prezamestnanosť
Analytici upozorňujú
na prezamestnanosť vo verejnej správe. Priestor na škrtanie pracovných miest
pritom je. Podľa Ďuranu je napríklad na slovenských ministerstvách veľa
duplicitných úloh, okrem toho sa vykonávajú aj činnosti s minimálnou pridanou
hodnotou.
"Ako príklad
možno uviesť pokutu udelenú Úradom pre metrológiu a skúšobníctvo za nesprávne
uvedenie jednotky výkonu motoru v časopiseckom článku. Ďalším dôvodom je
existencia príliš veľa ministerských kapitol, ich zlúčením je možné ušetriť
množstvo pracovných miest," hovorí Ďurana.
Celkovo je ale počet zamestnancov verejnej správy o niečo
nižší ako za predchádzajúcej vlády. "Vo verejnej správe bolo v roku 2005
zamestnaných 381 587 pracovníkov, v roku 2009 to už bolo spolu len 361 017
zamestnancov," konštatuje Vladimír Vaňo, analytik Volksbank Slovensko.
Vplyv na štátny rozpočet
Prezamestnanosť vo verejnej správe má vplyv aj na štátny
rozpočet.
"Ak by sa
podarilo udržať výdavky na zamestnanosť pod kontrolou, to znamená mzdy by sa
zvyšovali len vďaka úsporám zo zrušených pracovných miest, tak v roku 2008 sa v
porovnaní s rokom 2006 mohlo ušetriť 235 miliónov eur, čo je 43,5 eur na
daňovníka," upozorňuje Ďurana. Podľa Vladimíra Vaňa by mali v tomto
roku tvoriť mzdy štátnych úradníkov približne 21 percent plánovaných výdavkov
štátneho rozpočtu.
Úradníkom rástli platy rýchlejšie
Štátny rozpočet zaťažila aj valorizácia platov. Mzdy
zamestnancov verejnej správy sa zvyšovali rýchlejšie ako tým, ktorí pracovali v
súkromnej sfére.
Podľa Štatistického úradu SR videli Slováci minulý rok na
výplatných páskach v priemere 744,50 eura. Oproti roku 2008 to predstavovalo
trojpercentný nárast.
Úradníkom však vlani stúpli platy o 9,25 percenta. "Na
priemernú mesačnú mzdu pozitívne vplýval najmä rast miezd vo verejnom sektore.
Rast miezd na minulý rok bol projektovaný pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok
2009, teda ešte pred vypuknutím krízy," povedal pre Aktuálne.sk Ľubomír
Koršňák, analytik UniCredit Bank.
Aj keď vo verejnej sfére rástli platy rýchlejšie, najviac
Slovákov pracuje u súkromníkov. "Na Slovensku bolo vlani 2 365,8 tisíc
pracujúcich v produktívnom veku. Pri porovnaní so zamestnanosťou vo verejnej
správe je tak zrejmé, že dominantným chlebodarcom slovenských pracujúcich je
súkromný sektor," podčiarkuje Vaňo.
Stanislava Luppová
