Podľa Radovana Ďuranu z INESS znižovanie
odpočítateľnej položky pre ľudí s vyššími príjmami môže štátnemu rozpočtu
pomôcť len minimálne. Ako povedal dňa 15.4. 2010 pre Aktuálne.sk, je otázne, či
by štát skutočne vybral viac peňazí, alebo by títo zamestnanci prešli na
živnosť, zamestnali sa v zahraničí, alebo by založili eseročku. Zároveň to môže
demotivovať zamestnancov zvyšovať si vlastné príjmy, dodal.
Bratislava – Viacerých zamestnancov, ktorí doteraz
"milionársku daň" v podobe nižšej odpočítateľnej
položky nepocítili v plnej miere, čakalo pri ročnom zúčtovaní dane nemilé
prekvapenie.
Aj tí, ktorým sa nemenili priemerné ročné zárobky, mali
výrazne vyššie nedoplatky na dani. Často aj niekoľko sto eur, čo môže
nepríjemne zakývať nejednou domácnosťou.
Dôvodom je "milionárska daň", ktorú od marca
pocíti každý, kto zarobí v priemere nad 1500 eur. Minulý rok sa začínala
platba milionárskej dane až od necelých päťdesiatich tisícoch korún (približne
1650 eur).
Najviac zaplatia milionársku daň v Bratislave
Odpočítateľná položka je pre každého zamestnanca na tento
rok 4025,70 eur. Akonáhle je však výška čiastkového základu dane vyššia
ako 15 387 eur, odpočítateľná položka sa začína krátiť a kráti sa až do výšky
základu dane 31 489 eur.
Ak si teda zamestnanec celý rok uplatňuje odpočítateľnú
položku, rozdiel, ktorý musí pri ročnom zúčtovaní zaplatiť, je ľudovo
povedané "milionárska daň". Týka sa to najmä ľudí, ktorí pracujú
v ekonomicky silných regiónoch, najmä v Bratislave.
V hlavnom meste sú však neporovnateľne vyššie náklady na
bývanie ako v iných regiónoch.
Ďalšie znižovanie odpočítateľnej položky
Ďalšie znižovanie odpočítateľnej položky, a teda nižšie
čisté platy pri dobre zarábajúcich, už avizoval súčasný premiér Robert Fico.
"Devätnásťpercentná sadzba dane z príjmu fyzických osôb
zostane. Pokiaľ bude o nadštandardne zarábajúcich, nebudú mať taký veľký počet
odpočítateľných položiek, ako tí, čo majú menšie zárobky. To je filozofia,
ktorá sa bežne používa pri zavádzaní solidarity… Hovoríme o ľuďoch, ktorí zarábajú
dva a pol, tritisíc eur," povedal Fico po programovej konferencii Smeru-SD
v Bratislave.
Na druhej strane sa od marca zvýšila samotná suma
odpočítateľnej položky, čo pomohla menej zarábajúcim zložkám pracujúcich.
19 percent zostane
Ministerka práce Viera Tomanová už v roku 2007 navrhovala,
aby sa zrušila horná hranica pre vymeriavací základ, z ktorého sa platia
odvody. V súčasnosti je aj táto téma aktuálna, zatiaľ v rovin postupného
zvyšovania hranice odvodov, nie úplneho zrušenia tejto hranice.
Tomanová tvrdí, že ak by sa zrušila horná hranica
vymeriavacieho základu, viedlo by to k zásluhovosti pri poberaní nemocenskej a
nezamestnaneckej podpory pre vysoko zarábajúce skupiny obyvateľstva.
"Musí sa ešte vyjasniť, ako sa bude zvyšovať
horná hranica vymeriavacieho základu. Nie všetky fondy majú rovnakú hranicu
vymeriavacieho základu. Je potrebné sa rozhodnúť, či budeme zvyšovať hornú
hranicu a v ktorej oblasti. V tejto chvíli neviem povedať, o ktorú oblasť
pôjde," povedala pre Aktuálne.sk Tomanová.
Bez ohľadu na to, ako sa rozhodne vláda, odvody stúpnu už v
júli. Vyplýva to totiž zo zákona o sociálnom poistení, pri ktorom sú
odvody priamo naviazané na priemernú mzdu. To môže tvoriť už pre mierne
nadpriemerne zarábajúce skupiny obyvateľstva takmer osem eur
mesačne.
Viac peňazí pre štát? Otázne
Podľa analytika
znižovanie odpočítateľnej položky pre ľudí s vyššími príjmami môže
štátnemu rozpočtu pomôcť len minimálne.
"Premiér Fico
mohol mať na mysli rýchlosť klesania odpočítateľnej položky. Tá ma významný
dopad na celkovo zaplatenú daň. Takéto zvyšovanie daní sa týka ľudí s vysokými
príjmami, ktorí sú schopní zamestnať sa v zahraničí alebo prejsť na
živnosť," povedal pre Aktuálne.sk Radovan Ďurana, analytik INESS.
Preto je otázne, či
by štát skutočne vybral viac peňazí, alebo by títo zamestnanci prešli na
živnosť, zamestnali sa v zahraničí, alebo by založili eseročku. "Zároveň
to môže demotivovať zamestnancov zvyšovať si vlastné príjmy," dodal
analytik.
15.4.
2010, Aktuálne.sk | Andrej Onufer
