Hoci žiadna z politických strán to otvorene
nepriznáva, zvýšenia dôchodkového veku sa dočkáme možno už v nadchádzajúcom
volebnom období, povedal pre denník Pravda dňa 20.4. 2010 Radovan Ďurana z
INESS. Ako uviedol, Sociálna poisťovňa vlani len starobným dôchodcom vyplatila
omnoho viac, ako získala na odvodoch. A rok skončila so stratou 356,5 milióna
eur. Takýto vývoj je podľa neho neudržateľný.
O zvýšení dôchodkového veku sa slovenskí politici rozprávajú
dosť neochotne, a to nemusí byť ani pred voľbami. Nie je preto prekvapením, že
väčšina strán o posune vekovej hranice mlčí aj vo svojich volebných programoch.
Podľa ekonómov je však pravdepodobné, že k tomuto kroku bude musieť nová vláda
pristúpiť.
"Hoci žiadna z
politických strán to otvorene nepriznáva, zvýšenia dôchodkového veku sa dočkáme
možno už v nadchádzajúcom volebnom období," nevylučuje odborník na
sociálnu problematiku Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan
Ďurana. Pripomína, že Sociálna poisťovňa vlani len starobným dôchodcom
vyplatila omnoho viac, ako získala na odvodoch. A rok skončila so stratou 356,5
milióna eur. Takýto vývoj je neudržateľný.
Ak by sa s dôchodkovým
vekom nehýbalo, znova by to išlo len na úkor neúnosného zadlženia ďalších
generácií. Ekonómovia varujú, že dôchodkovému systému na Slovensku hrozí
kolaps. Vek nároku na penziu, ktorý na dnešnej úrovni patrí k najnižším v
Európe, odporúčajú zdvihnúť čo najskôr.
Dnešný dôchodkový
systém podľa Ďuranu oslabujú dlhodobo známe faktory: nepriaznivý demografický
vývoj, rastúci počet vyšších dôchodkov aj predlžovanie veku dožitia, keď čoraz
menej pracujúcich musí prispievať na čoraz viac dôchodcov. "Otáľanie s
riešením znamená len ďalšie zvyšovanie schodku štátneho rozpočtu," tvrdí
expert.
Dnešné koaličné strany tvrdia, že nad ničím podobným
neuvažujú. Verejne to už vyhlásil líder Smeru a premiér Robert Fico aj šéf HZDS
Vladimír Mečiar. "Určite nepodporíme zvyšovanie vekovej hranice odchodu do
dôchodku. Činnosť skôr musí zlepšiť Sociálna poisťovňa. A uberieme z dávok tým,
čo nie sú ochotní pracovať," tlmočí rovnaký postoj aj hovorca SNS Dušan
Štrauss.
Opozícia ide ešte ďalej, ponúka skôr populistické sľuby
zaťažujúce systém. Kresťanskí demokrati chcú zvýhodniť v odchode do predčasného
dôchodku matky v závislosti od počtu vychovaných detí. Pri štyroch a viacerých
potomkoch by sa im dôchodok nekrátil vôbec, čo je to isté, ako keby naň mali
nárok už 60-ročné. "Zvyšovanie dôchodkového veku zatiaľ nepripúšťame.
Stále totiž nie sú naplno využité iné možnosti vytvárania zdrojov – daňová
politika, podpora podnikania, úspory vo verejných prostriedkoch," uvádza
expert na sociálnu politiku KDH Július Brocka.
Bugárov Most zase plánuje pridať plošne 30 eur
starodôchodcom či rozšíriť možnosti odchodu do predčasného dôchodku pre ľudí
bez šance zamestnať sa. Podpredseda strany Ivan Švejna však osobne ako ekonóm
nutnosť zvyšovania vekovej hranice priznáva. "Je to o zodpovednosti, nie o
tom, že by sme niekomu chceli zle," zdôvodňuje. Zmeny podľa neho treba
prijať čo najskôr, aby nabiehali postupne a nie skokom. "Pri účasti Mostu
v budúcej vláde podporím ich zahrnutie do programového vyhlásenia,"
povedal Švejna.
Posun vekovej hranice nezvažuje ani SMK. "Ak by sa naša
strana dostala do vlády, presadzovala by skôr reformy v 1. pilieri dôchodkového
poistenia," zdôrazňuje poslankyňa Klára Sarközy. Bližšie ich však
nespresnila. Súčasná vláda podľa nej v tejto oblasti neurobila nič.
"Akurát zdeformovala 2. pilier," myslí si Sarközy.
Diskusie o zvýšení dôchodkového veku sa vedú takmer v každej
krajine Európskej únie, a to o dva až päť rokov. Aj tieto tvrdé opatrenia, s
ktorými nesúhlasí najmenej polovica európskej populácie, by sa však už o
niekoľko rokov mohli ukázať ako absolútne nedostatočné.
Podľa ústavu National Institute of Aging totiž už v
najbližších desaťročiach rapídne pribudne ľudí starších ako sto rokov. Kým
teraz ich na planéte žije okolo 340-tisíc, v roku 2050 ich má byť asi šesť
miliónov.
Je však otázne, dokedy sa bude dať súbežne zvyšovať aj dôchodkový
vek. Najmä preto, že v EÚ podľa štatistík aj teraz pracuje len polovica ľudí z
vekovej skupiny 55- až 64-ročných. "Hranica dôchodkového veku ani vo
vyspelých krajinách nie je predĺžiteľná nad 70 rokov. Na Slovensku by jej
zvýšenie na 65 rokov znamenalo stop na dlhé roky," mieni sociologička
Silvia Porubänová. Ťažko si podľa nej predstaviť šoféra po sedemdesiatke, ktorý
riadi autobus plný detí. Alebo šičku v porovnateľnom veku sediacu celý deň za
strojom. Podľa nej začne preto časom čoraz väčší význam nadobúdať cesta samosporenia
na dôchodok.
Pravda,
Soňa Pacherová | 20. apríla 2010
