Existuje reálna možnosť, že o časť pôžičky Grécku prídeme,
povedal pre SME dňa 4.5. 2010 Juraj Karpiš z INESS.
Grécku pomôže úver
od krajín eurozóny už v máji, Slovensko si povinnosť prispieť odložilo na
neskôr.
BRATISLAVA. Do volieb neodíde zo Slovenska Aténam ani euro. Robert Fico
povedal, že Grékom neverí a jeho vláda im požičia, len keď plány na šetrenie
cez nižšie platy a penzie a vyššie dane schváli ich parlament. Slovenský
premiér tento postoj oznámil po tom, čo opozičná SDKÚ navrhla rokovať o
pôžičke Grécku na mimoriadnej schôdzi parlamentu.
Podľa víkendovej dohody ministrov financií eurozóny, za
ktorú hlasoval aj slovenský minister Ján Počiatek, by Gréci mali na pomoc pred
bankrotom získať od Medzinárodného menového fondu a eurozóny dokopy 110 miliárd
eur. Slovensko by podľa podielu v Európskej centrálnej banke malo Grékom
požičať zhruba 800 miliónov eur.
„Moja vláda, ktorej som predsedom, žiadny bianko šek Grécku
nepodpíše. Akákoľvek pôžička musí byť podmienená reálnymi rozhodnutiami Grécka
v obmedzení sociálnych výhod, na ktoré krajina nemá," povedal Fico.
Tvrdil, že grécky parlament má o škrtoch v rozpočte rokovať až v júli, tlačové
agentúry priniesli informácie, že by to malo byť tento týždeň.
Záchrannú pomoc Grékom by koncom týždňa malo odobriť aj
stretnutie lídrov členských štátov únie. Fico povedal, že ju podporí s tým, že
Slovensko pošle peniaze najskôr až po voľbách.
„Priznám sa, že ja Grékom neverím," povedal. Obáva sa
toho, že zákony grécki poslanci neschvália.
Väčšina parlamentov krajín eurozóny by mala rokovať o
pôžičke už tento týždeň, medzi nimi aj Nemecko, ktoré tiež čakajú voľby. Gréci
potrebujú časť peňazí zo záchranného balíka najneskôr do 19. mája, keď musia
splatiť 8,5 miliardy eur z dlhu. Na trhu si požičať peniaze prakticky nemôžu.
Investori od nich pýtajú vysoké úroky.
Ak Slovensko požičia peniaze až neskôr, nič sa nedeje. Na
celkovej pôžičke eurozóny Grékom sa podieľa zhruba jedným percentom. Najviac
prispejú Nemci, ktorí zaúverujú Atény vyše 22 miliardami eur.
Idú voľby, strany sa pôžičky boja
Podporu pre pôžičku by Fico pred voľbami hľadal v parlamente
len veľmi ťažko. Koaličná SNS povedala jasné nie, Mečiarova strana nechcela
otvorene povedať, či s pôžičkou súhlasí, alebo nie.
Rozhodne proti je okrem SNS, SaS aj SDKÚ, ktorá chce o úvere
rokovať na mimoriadnej parlamentnej schôdzi. Tá však nebude, Fico ju odmietol. KDH
tvrdí, že pôžička je síce nevítaným, ale nevyhnutným riešením.
Zdržanliví k pôžičke Grékom sú aj ekonómovia, ktorých sme
oslovili. Väčšina z nich si myslí, že peniaze nám Gréci vrátia, je však riziko,
že nie všetky.
„Existuje reálna
možnosť, že o časť pôžičky prídeme," povedal ekonóm inštitútu INESS Juraj
Karpiš. Pesimistickejší je ekonóm Privatbanky Richard Tóth, ktorý hovorí,
že „Grécko nám pôžičku nevráti".
Podľa ekonóma UniCredit Bank Jána Tótha je veľmi otázne, či
sa Grécko s problémov vyhrabe bez bankrotu. „Takisto je otázne, nakoľko Grécko
– krajina bez priemyslu – by mala mať rovnakú menu ako veľké, priemyselne
orientované ekonomiky," zamýšľa sa Tóth.
Prejedli si budúcnosť
Gréci sa do problémov dostali, pretože si žili nad pomery.
Vysoké penzie a platy v štátnej správe platili z obrovských štátnych deficitov.
Tie však nahromadili dlh, ktorý je jedným z najvyšších v únii. Trhy im preto
nechcú požičiavať peniaze.
Grécka kríza však ohrozuje aj euro a stabilitu eurozóny.
Mnohé veľké banky, najmä z Francúzska a Nemecka, gréckej vláde požičiavali. Aj
to sú dôvody, prečo eurozóna Atény zachraňuje.
