Ako uviedol dňa 31.5. 2010 pre denník Pravda
Radovan Ďurana z INESS, zisk z migrácie nie je v súčasnosti príliš
významný. V horizonte desiatich rokov by sa však mohol ukázať veľmi užitočný,
pretože práve v tom období by mal podľa odhadov počet ľudí v dôchodkovom veku
prevýšiť počet pracujúcich, keďže proces starnutia slovenského obyvateľstva sa
výrazne zrýchľuje. Ako dodal, pracovná sila zo zahraničia by tento vývoj
pomohla spomaliť.
Obyvateľov Slovenska pozvoľna pribúda. Za posledné
desaťročie je ich viac o 45-tisíc a ich počet sa blíži k hranici 5,5 milióna.
Na prírastku sa stále viac podieľajú prisťahovalci zo zahraničia.
V posledných desiatich rokoch počet prisťahovalcov prevyšuje
počet Slovákov, ktorí sa z rodnej krajiny vysťahovali. Len vlani získala
krajina zahraničnou migráciou 4 367 obyvateľov, rok predtým až 7 060.
Podľa Radovana Ďuranu
z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS "zisk z migrácie"
nie je v súčasnosti príliš významný. "Ak by sa však trend nezmenil, zhruba
v horizonte desiatich rokov by sa mohol ukázať veľmi užitočný."
Práve v tom období by
mal podľa odhadov počet ľudí v dôchodkovom veku prevýšiť počet pracujúcich,
keďže proces starnutia slovenského obyvateľstva sa výrazne zrýchľuje.
"Pracovná sila zo zahraničia by tento vývoj pomohla spomaliť,"
domnieva sa Ďurana.
Podľa Štatistického úradu až 92 percent imigrantov prichádza
z ostatných krajín Európy, najviac z Česka, Maďarska a Rumunska. Zvyšok tvoria
ľudia z amerických a ázijských krajín. Slováci najčastejšie odchádzajú do
Česka, Nemecka, Rakúska a Veľkej Británie.
Otvorením hraníc sa migračné správanie dynamizuje. Európska
únia o ňom získa presnejšie údaje až po veľkom sčítaní ľudu, ktoré bude 21.
mája 2011 a urobí sa naraz a rovnakou metodikou vo všetkých 27 členských
krajinách. Občania Slovenska pri ňom budú môcť sčítací formulár po prvý raz
vyplniť aj v elektronickej forme.
"Bude to najrozsiahlejšie štatistické zisťovanie od
sčítavania v roku 2001, a to nielen o počte obyvateľov, ale aj o ich
demografickej, kultúrnej, vzdelanostnej, sociálnej a ekonomickej
štruktúre," uviedla riaditeľka Štatistického úradu Ľudmila Benkovičová.
Podľa nej sa vo formulároch objavia aj niektoré nové štatistické prvky.
Napríklad "obvyklý pobyt".
Aj štatistiky o vnútroštátnom pohybe slovenských občanov
totiž podľa Benkovičovej skresľuje doterajšia metodika sčítania, kde sa údaje
zväčša viažu na trvalý pobyt. Po novom by sa tak napríklad konečne dalo
spresniť, koľko obyvateľov sa vlastne denne zdržuje v Bratislave. Hoci
oficiálne ich totiž hlavné mesto nemá ani 450-tisíc, odhady hovoria o milióne a
viac, keďže do metropoly pravidelne dochádzajú ľudia za prácou či študenti.
Soňa Pacherová
