Radovan Ďurana z INESS varoval dňa 31.5. 2010 v denníku
Pravda pred rastom verejného dlhu, ktorý je už takmer 4 900 eur na občana. Ako
povedal, je málo pravdepodobné, že taký vysoký deficit by dokázal v priebehu
dvoch-troch rokov zalátať hospodársky rast. Šetrenie na výdavkoch vlády a
štátnej správy, aké avizuje predseda Smeru Robert Fico, podľa neho stačiť
nebude.
Na novú slovenskú vládu, ktorá vzíde z júnových volieb, čaká
predovšetkým riešenie ekonomických otázok a slovensko-maďarských vzťahov. Aj
preto, že od januára bude Maďarsko predsedať Európskej únii.
V únii Slovensko čakajú diskusie o zdanení bánk a posilnení
hospodárskej regulácie. Nová vláda ho bude zastupovať aj pri rozhodovaní o
budúcnosti poľnohospodárskych dotácií, štrukturálnych fondov a celkovej tvorbe
nového rozpočtu Európskej únie. Vláda bude musieť nájsť stanovisko k návrhom
členských krajín únie, ako zachrániť eurozónu a vytvoriť dostatočné poistky
pred návratom menovej krízy.
Analytici sa zhodujú, že nová vláda bude musieť jasne
zhodnotiť stav verejných financií a začať bojovať s rastúcou zadlženosťou. Rozhodovať
sa zrejme bude aj o dostavbe diaľnic vrátane úseku prechádzajúceho chránenými
územiami Veľkej a Malej Fatry. Ochranári stále veria, že im ju pomôže zastaviť
Európska komisia. Ak bude Brusel váhať do volieb, nový kabinet môže trasu
zmeniť.
Prvý treba riešiť rozpočet
Odvrátiť hrozbu gréckej cesty si podľa Gabriela Šípoša z
Transparency International vyžiada prehodnotenie tohtoročného štátneho
rozpočtu. Mohlo by ísť o kombináciu škrtov vo výdavkoch a zvýšenia daní. Peter
Goliaš z inštitútu INEKO však upozorňuje, že zdraženie práce zvýšením daní z
príjmu a vyššie zdanenie zisku by zhoršilo konkurencieschopnosť Slovenska. To
by sa mohlo odraziť na nižšom raste ekonomiky s negatívnym dosahom na
zamestnanosť a stabilitu verejných financií.
Radovan Ďurana z
Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie INESS varuje pred rastom verejného
dlhu, ktorý je už takmer 4 900 eur na občana. "Je málo pravdepodobné, že
taký vysoký deficit by dokázal v priebehu dvoch-troch rokov zalátať hospodársky
rast." Šetrenie na výdavkoch vlády a štátnej správy, aké avizuje predseda
Smeru Robert Fico, už podľa Ďuranu stačiť nebude.
"Nová vláda by
mala razantne znížiť verejné výdavky, reformovať odvody a dôchodkový systém,
tvrdo zasiahnuť proti korupcii a pokračovať v privatizácii. V prípade
nečinnosti strán, ktorá vyplýva z ich programov, nás čaká buď ďalší rast
štátneho dlhu, alebo zvyšovanie daní," upozornil Ďurana v prieskume
Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO
Nastúpiť musí boj s korupciou
Vláda by sa mala vrátiť na cestu otvorenosti voči tretiemu
sektoru, verejnej kontrole a k systematickému boju proti korupcii. Po voľbách
ju čaká vymenovanie šéfa Úradu pre verejné obstarávanie.
"Kľúčovým krokom je znovuvytvorenie, respektíve
posilnenie všetkých nezávislých kontrolných mechanizmov, ako sú Úrad pre
verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad. Zároveň je nevyhnutné
stransparentniť proces verejného obstarávania, otvoriť štát verejnosti v zmysle
zverejňovania informácií, zmlúv," hovorí Ctibor Košťál z Inštitútu pre
dobre spravovanú spoločnosť.
Transparency navrhuje zrušiť právo na odpoveď v tlačovom
zákone alebo ju aspoň obmedziť. Médiá by mala vláda považovať za partnerov a
akceptovať ich ako významný prvok kontroly moci.
Dôležité bude aj obnovenie dôvery v súdy a zníženie
politického vplyvu na ich rozhodovanie.
Na Maďarsko cez Brusel
Nová vláda bude musieť riešiť aj vzťahy s Maďarskom. Podľa
Šípoša pre zmiernenie napätia by bolo dobré začať s ústretovými krokmi –
verbálnymi aj legislatívnymi. "Napríklad zrušením alebo zmäkčením
jazykového či vlasteneckého zákona. Nasledovať by mala diskusia a tlak cez
EÚ."
Politológ László Öllös zdôrazňuje, že predovšetkým treba
rokovať – formálne aj neformálne. "Treba sa vzdať komunikácie, ktorá
obviňuje Maďarsko z revizionizmu. To nie je pravdivé a Maďarsko to vníma ako
provokáciu. Ak sa slovenská strana skutočne cíti ohrozená, Maďarsko musí
zareagovať pozitívne – s pochopením." Zlepšenie vzťahov si aj podľa neho
vyžiada aj legislatívne kroky. Problémom je jazykový zákon. Už súčasná vláda sa
zaviazala komisárovi OBSE pre menšiny, že čo najskôr pripraví menšinový zákon,
ktorý by spornú normu dopĺňal.
Daniela Jancová
