Aktuálne.sk dňa 3.6. 2010 cituje INESS a jeho hodnotenie
volebných programov. Zásadným nedostatkom volebných programov je podľa INESS plošné
mlčanie strán v oblasti konkrétnych úspor vo verejných financiách.
Bratislava – Väčšine slovenských politických strán,
ktoré majú šancu prebojovať sa do parlamentu, chýbajú vo volebných programoch
konkrétne návrhy na ozdravenie verejných financií.
Ekonomické body niektorých straníckych programov nazývajú
odborníci súborom zbožných želaní.
Choré verejné financie
To, že verejné financie na Slovensku sú v zlom stave, hlásia
analytici už dlhšie.
Rezort financií počíta na tento rok s 5,5-percentným
schodkom. Ekonómovia však predpokladajú, že diera v rozpočte bude tento rok
dokonca väčšia ako v minulom krízovom roku.
Podľa najnovšieho prieskumu Klubu ekonomických analytikov sa
deficit v tomto roku vyšplhá na 7,4 percenta, pokiaľ urýchlene nepríde k zmenám
v hospodárení štátu. Vlani schodok dosiahol 6,8 percenta.
Mĺkve politické strany
Kým predvolebná
kampaň nielen našich západných susedov sa niesla v znamení šetrenia, slovenské
strany sa o zdravie verejných financií veľmi nestarajú.
Vyplýva to z
ekonomických programov strán, ktoré hodnotilo viacero think tankov.
Inštitút ekonomických
a sociálnych analýz (INESS) konštatuje, že zásadným nedostatkom volebných
programov je plošné mlčanie strán v oblasti konkrétnych úspor vo verejných
financiách.
Podobne sa vyjadril aj Inštitút pre ekonomické a sociálne
reformy (INEKO).
"Menej politických strán prezentuje niektoré ekonomicky
nevyhnutné a prínosné zámery ako napríklad vyrovnaný rozpočet do roku 2014, či
zastavenie zadlžovania, znižovanie podielu dlhu na HDP. Z ďalších nimi
navrhovaných opatrení však nevyplýva jednoznačná podpora týchto zámerov,"
konštatuje v hodnotení volebných programoch INEKO Peter Gonda z Konzervatívneho
inštitútu M.R.Štefánika.
Slabé SNS a ĽS-HZDS
Najmenej sa verejným financiám vo svojich programoch venujú
súčasné vládne strany SNS a ĽS-HZDS.
Národniari sa v programe obmedzujú na jednu vetu. Sľubujú,
že urobia všetko preto, aby sa deficit do roku 2013 dostal pod tri percentá a
zastavia rast zadlžovania. Ako to chce SNS dosiahnuť, neprezradila.
Rovnako skúpa na konkrétne riešenia je aj ĽS-HZDS.
"Vytvoríme podmienky na konsolidáciu verejných financií, minimalizovanie
nákladov na obsluhu štátneho dlhu a sme za emisiu štátnych dlhopisov pre
obyvateľstvo," sľubuje strana.
"HZDS má vyslovene ľavicové postupy, nevenuje sa
makroekonomickej politike, nezamestnanosti. SNS má veľmi slabý program, je to
skôr súbor želaní," komentoval to člen Strategickej rady Podnikateľskej
aliancie Slovenska Jozef Hajko v hodnotení volebných programov strán.
Sociálne výdobytky strany Smer-SD
V hodnotení think tankov nedopadla dobre ani najsilnejšia
vládna strana. Tá by chcela v budúcom volebnom období "zachovať všetky
sociálne výdobytky", ktoré nastolila v predchádzajúcich štyroch rokoch. V
programe nekonkretizuje, odkiaľ na to chce vziať peniaze.
Naopak, zaväzuje sa, že naďalej ponechá pravidelnú
valorizáciu dôchodkov, sociálnych dávok a prídavkov či vyplácanie príspevkov
pri narodení prvého, druhého aj tretieho dieťaťa.
Okrem toho sociálne výdobytky plánuje "ďalej
zdokonaľovať". Smer-SD sľubuje nezvyšovanie dôchodkového veku či trinásty
dôchodok.
Maďari chcú zdravé financie
Zväčša niekde v strede rebríčkov sa nachádzajú maďarské
strany.
Strana maďarskej koalície považuje za potrebné posilňovanie
rozpočtovej disciplíny. Rovnako ako iné politické strany chce do roku 2013
znížiť deficit pod tri percentá HDP.
"Našim cieľom je racionalizácia a transparentnosť
regulovania rozpočtového systém a zabezpečenie transparentnosti celého štátneho
rozpočtu. Našou úlohou je efektívne a cielené používanie verejných financií so
zameraním na spoločenské potreby," píše sa vo volebnom programe SMK. Aké
nástroje budú potrebné na dosiahnutie týchto cieľov, nespomína.
Čo sa týka udržateľnosti verejných financií, v rebríčku
INEKO skončila strana Most-Híd na treťom mieste.
Most považuje za "kľúčové zabezpečiť zdravé verejné
financie" či "zastaviť a znížiť zadlžovanie krajiny".
Dosiahnuť to chce napríklad zvýšením vekovej hranice odchodu
do dôchodku. V programe strany sa to síce nenachádza, podľa INEKO to ale
prezentoval podpredseda strany Ivan Švejna.
SDKÚ hovorí o výdavkových stropoch
V hodnotení viacerých think tankov vyšli najlepšie strany
SDKÚ-DS, Sloboda a Solidarita a KDH.
SDKÚ-DS sľubuje zavedenie jasných pravidiel disciplíny vo
verejných financiách, aby vlády neklamali o skutočnom vývoji hospodárenia.
"Zavedieme záväzné výdavkové stropy, čím bude vláda
vždy nútená rozhodovať o tom, ako rozdelí vopred definovaný objem zdrojov medzi
rôzne priority," píše sa v programe SDKÚ.
Okrem toho chcú predstavitelia strany vytvoriť napríklad aj
samostatnú nezávislú inštitúciu, ktorá bude kontrolovať vývoj verejných
financií a pravidelne o tom informovať verejnosť. Na jej čele by mali stáť
nezávislí odborníci.
SaS chce vyrovnaný rozpočet v ústave
Strana Sloboda a Solidarita by si želala, aby bol do roku
2014 prvýkrát v novodobej histórii Slovenska vyrovnaný rozpočet. Dosiahnuť to chce
ústavným zákonom, ktorý vládu zaviaže medziročne znižovať rozpočtové schodky.
Uvedený zákon má byť podľa SaS ústavný preto, aby sa znížila
pravdepodobnosť jeho zásadnej zmeny každou novou garnitúrou.
Okrem toho chce strana prijať ústavný zákon o fiškálnom pravidle
pre hrubý verejný dlh. A to maximálne do výšky 50 percent hrubého domáceho
produktu. Pravidlo by malo platiť len do dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu.
Dlhová brzda z dielne KDH
Kresťanskí demokrati majú vo svojom programe zavedenie
dlhovej brzdy, ktorú chcú rovnako ako SaS zakotviť v ústavnom zákone.
Dlhová brzda KDH je súhrnom nasledujúcich pravidiel:
zavedenie stropu pre výšku verejného dlhu na úrovni 45 percent HDP a záväzné
výdavkové stropy vedúcich k znižovaniu dlhodobého schodku oproti udržateľnosti
verejných financií vo výške aspoň 0,5 percenta HDP za rok.
Aktuálne.sk,
3.6.2010 | Stanislava Luppová
