Hlavné zistania projektu INESS Plytvanie štátu
publikovala dňa 3.6. 2010 aj tlačová agentúra SITA.
Občania Slovenska by museli pracovať o päť mesiacov viac,
aby zvládli zaplatiť tohtoročný plánovaný rozpočtový schodok z daní.
Ak by Slovensko chcelo v tomto roku dosiahnuť vyrovnaný
rozpočet, rok by musel byť o päť mesiacov dlhší tak, aby občania stihli na
daniach zaplatiť hodnotu plánovaného schodku vo výške 3,75 mld. eur. Vyplýva to
z analýzy Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS, podľa ktorého
vláda v tomto roku minie o tretinu viac ako získa z príjmov.
"Medzi výdavkami pritom nie sú žiadne významné jednorazové
položky ako v iných krajinách poznačených deficitmi typu záchrana bankového
sektora či náklady na obnovu povodňami zničenej krajiny," uvádza inštitút.
INESS pritom v projekte s názvom Plytvanie štátu vyčíslil aj
sumu plytvania s verejnými prostriedkami, a to vo výške 491,9 mil. eur.
"Hodnota plytvania v objeme 500 mil. eur predstavuje sumu, o ktorú mohli
byť výdavky štátu v tomto období nižšie, ak by existovali účinné pravidlá
efektívneho obstarávania a nakladania so štátnym majetkom," konštatuje
inštitút, ktorý túto sumu určil na základe monitoringu medializovaných káuz
plytvania za obdobie úradovania dosluhujúcej vlády.
Rovnako analyzoval aj podozrenia z klientelizmu. Hodnotu
obstarávania, v ktorom nebola v plnej miere uplatnená snaha zabezpečiť tovar
alebo službu štátu za čo najnižšiu cenu a existuje vážne podozrenie z
uprednostnenia spriatelených firiem alebo osôb, inštitút vyčíslil na 441,7 mil.
eur. Suma možných úspor z plytvania a klientelizmu tak po prepočítaní na jeden
rok predstavuje zhruba 155 mil. eur. "Ak by štát chcel porovnateľnú sumu
získať z dane z príjmov fyzických osôb, musela by sadzba vzrásť minimálne na 21
%," uvádza INESS.
Vláda má však podľa inštitútu ešte stále veľký priestor na
šetrenie vo svojich výdavkoch, ktoré by mala uprednostniť pred úvahami o
zvyšovaní daní. INESS pripomína, že znižovanie schodku verejných financií je
možné dosiahnuť len zvyšovaním daňových príjmov, znižovaním výdavkov alebo ich
vzájomnou kombináciou. "Rast daňových príjmov môže vyplynúť z
hospodárskeho rastu, avšak schodok je dnes už tak vysoký, že ani rast
zamestnanosti o 100 tis. zamestnancov ho nedokáže znížiť o viac ako
tretinu," uvádza inštitút. Preto ak nemá dôjsť k zvyšovaniu daňových
sadzieb, ktoré by v prípade nepriamych daní postihlo všetkých občanov
Slovenska, a v prípade priamych by obmedzilo konkurencieschopnosť krajiny v
čase klesajúcich zahraničných investícií, je podľa inštitútu potrebné znižovať
súčasnú výšku výdavkov.
Slovenská verejná správa hospodárila vlani podľa predbežných
potvrdených údajov s deficitom na úrovni 6,8 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Vláda v tomto roku už počíta s konsolidáciou verejných financií a deficit by sa
tak mal znížiť na 5,5 % HDP. Klesať by mal aj v ďalších rokoch, a to až na
úroveň maastrichtských troch percent v roku 2012. Analytici však upozorňujú, že
Slovensko môže skončiť aj v tomto roku s výrazne vyšším deficitom. Z júnového
prieskumu Klubu ekonomických analytikov napríklad vyplynulo, že ak sa neprijmú
žiadne zásadné opatrenia, deficit verejných financií v tomto roku môže
dosiahnuť až 7,4 % výkonu ekonomiky.
SITA
