Koncoročné dobrodružstvo s názvom „výpovede lekárov“ nabobtnalo do viacerých rozmerov. Jedným je otázka efektívnosti nemocníc. Mnohí sa začali oprávnene pýtať, či rast produkcie zodpovedá rastúcim mzdovým nákladom. Predsa len, zdravotnícke zariadenia majú na rok 2025 narozpočtované výdavky 3,2 miliardy eur. To sú vyše 2 % celej slovenskej ekonomiky. Čím väčší sektor, tým väčší celospoločenský dopad jeho neefektívneho fungovania.
Pár dní pre Štedrým dňom som sedel v jednej z bratislavských kaviarní na Hviezdoslavovom námestí. Keď mi na stole pristála šálka s ohriatou vodou a troma lístkami mäty, musel som si aj ja pripomenúť, za čo vlastne platím tie štyri eurá a päťdesiat centov.
Predchádzajúce vlády v rámci reformy vysokých škôl zaviedli tzv. výkonostné zmluvy, na ktoré pôjde počas troch rokov 300 mil. eur. Na webe ministerstva školstva si najnovšie môžete pozrieť aj všetky kritériá týchto zmlúv a ako si jednotlivé vysoké školy stoja. Problém je, že mnohé kritériá, ktoré výkonnostné zmluvy sledujú, nemusia viesť k zvýšeniu kvality vzdelávania na vysokých školách. Ale naopak, k jej zhoršeniu.
Tri dôvody, prečo potrebujeme v školstve oveľa viac trhových princípov.
Naši priatelia z poľského Instytu Misesa vyrobili krásny dokument o Carlovi Mengerovi, kľúčovej postave ekonómie v druhej polovici 19. storočia.
Česká republika je ideálna na porovnávanie nielen kvôli spoločnej histórií, ale aj kvôli mnohým existujúcim dnešným prepojeniam. Je pomerne časté, že úspešný obchodný model po uvedení v Česku pomerne rýchlo expanduje aj na Slovensko (napríklad Pilulka), alebo aj naopak (Dr. Max).
10. decembra uplynul rok od nástupu Javiera Mileiho do funkcie prezidenta Argentíny. Zatiaľ čo jeho priaznivci zdôrazňujú, že inflácia pod jeho vedením klesla z 25 % mesačne na menej ako 3 %, jeho odporcovia tvrdia, že chudoba v Argentíne prudko vzrástla.
To, že aktuálny konsolidačný balíček obsahuje minimum šetrenia, čitateľ asi vie. Vláda vie, že my vieme. Preto v pravidelných intervaloch opakuje rôzne formulovaný sľub o tom, ako prepustí toľko a toľko úradníkov.
Dnes je populárne hovoriť o pluralitnej spoločnosti, hodnotovej a náboženskej otvorenosti a o dôležitosti diverzity na pracoviskách, ale aj medzi žiakmi na školách. Mnohí ľudia vidia v rozmanitosti krásu. Z nejakého dôvodu však nedokážu preniesť svoj postoj aj do niektorých iných domén. Napríklad do školstva.
Hovorí sa, že bez práce nie sú koláče. V ekonomickom žargóne: bez vyššieho hrubého domáceho produktu nie sú vyššie mzdy a dôchodky. Jasné, HDP nie je dokonalý ukazovateľ, ale veľmi silno koreluje s blahobytom spoločnosti. Ľudia utekajú z krajín s nízkym HDP na obyvateľa (Albánsko a Srbsko) a to aj keď sa nachádzajú v raji (Kuba a Venezuela). Pričom utekajú do krajín s vysokým HDP na obyvateľa (USA a Nemecko) a to aj keď je tam hrozné podnebie (Veľká Británia). A niekde medzi sú krajiny so stredne vysokým HDP, ktoré dúfajú, že raz dobehnú tie nad nimi. To je prípad Slovenska.
Nechať cestovať svoju pätnásťročnú dcéru autobusom do školy by nemalo byť žiadnym dobrodružstvom. Pokiaľ žijete v Európe. Úplne iná situácia je na strednom východe, napríklad v Pakistane, kde sa pravidelne preháňajú hordy púštnych ľudí, ktoré hlásajú, že vzdelávanie dievčat sa protiví ich bohu. A na šírenie tejto viery neváhajú použiť strelné zbrane.
Na jednej strane je tvrdenie, že vláda „šetrí na zdravotníkoch“. Na strane druhej, že ich mzdy v posledných rokoch solídne narástli, a že takýto postup odborárov v „ťažkých časoch“ sa podobá na vydieranie a že zneuctili princípy tureckého bazáru, na ktorých sa vždy staval rozpočet.
