Konsolidačný balík síce zníži deficit, ale neozdraví verejné financie. Zato spomalí ekonomický rast a rast miezd

Konsolidačný balík predstavený vládou bude mať rozsiahle negatívne ekonomické dopady, pričom nepovedie k ozdraveniu verejných financií.

Jeho východiská sú postavené na predpoklade, že problémom je nedostatok príjmov a nie nárast výdavkov. Opak je pravdou. Kým v predkrízových rokoch 2015 - 2019 dosahovali príjmy štátu z daní a odvodov v priemere 33,5 % HDP, v roku 2024 to má byť už 35,2 % HDP. Je to spôsobené predovšetkým rekordne nízkou mierou nezamestnanosti, a teda rekordne vysokým počtom daňovníkov. Skutočnou príčinou deficitu je nekontrolovaný rast výdavkov, ktoré v predkrízovom období dosahovali 41,6 % a v tomto roku to má byť 46,9 % HDP. Sociálne balíčky predbehli naše bohatstvo, podielom výdavkov sme už dobehli aj Dánsko.

Konsolidačný balík napriek tomu obsahuje minimum úspor. Predstavuje ale nevídané zvyšovanie daňového zaťaženia. Navrhované zníženie deficitu tak bude znamenať to, že občania vyššími daňami zafinancujú neefektívne výdavky štátu.

Viac ako financovanie neefektívnych výdavkov zabolí občanov Slovenska pomalší ekonomický rast a pomalší rast miezd. Hlavnou príčinou tohto spomalenia bude zvýšenie zaťaženia podnikateľského sektora. Štát chce od podnikateľov vybrať výrazne viac ako na zvýšení DPH od spotrebiteľov.

Z ekonomického pohľadu považujeme za najhoršie opatrenia:

Zavedenie transakčnej dane:

• Daň zaťaží všetkých podnikateľov, bez ohľadu na to, či sú v strate alebo zisku.
• Daň postihne viac domácich výrobcov ako zahraničných, bude motivovať viac k dovozom ako k výrobe na Slovensku.
• Daň postihne viac komplexnú výrobu s viacerými medzistupňami výroby.
• Daň zaťaží malé a začínajúce podniky či startupy viac ako veľké firmy.
• Daň zvýši objem hotovostných transakcií, donúti odberateľov odkladať platby, čím sa spomalí ekonomická aktivita.
• Daň bude podporovať šedú ekonomiku.
• Daň zníži výnosnosť kapitálu, čo zníži objem nových investícií a bude motivovať zahraničných investorov k odchodu.
• Podnikatelia sa budú snažiť daň preniesť do cien, čím vzrastie inflácia.

 Zvyšovanie firemných daní

• Slovensko bude mať najvyššiu sadzbu firemnej dane zo všetkých postkomunistických krajín. 24 % sadzba DPPO bude podstatne vyššia ako v ČR (21 %), v Poľsku (19 %) alebo v Maďarsku (9 %). Slovensko tak bude mať vyššiu daň zo ziskov ako všetky škandinávske krajiny.
• Toto daňové zaťaženie zvyšuje transakčná daň, ktorej výber je porovnateľný so zvýšením sadzby DPPO o ďalšie 3 percentuálne body.
• Sovensko už stratilo výhodu vzdelanej a dostupnej pracovnej sily, význam daňového zaťaženia v rozhodovaní investorov tak vzrástol.

Ak by chcela vláda predstaviť konsolidačný balík, ktorý má za cieľ vymazať Slovensko z mapy zahraničných ale aj domácich investorov, nenavrhla by ho inak.

Vláda mala aj možnosť sústrediť konsolidačné úsilie na znižovanie výdavkov, predovšetkým uplatňovaním adresnosti (obmedzenie plytvania) bez dosahu na sociálny štandard zraniteľných skupín. V tabuľke popisujeme zoznam opatrení, ktoré by znamenali zníženie výdavkov o viac ako 2 mld. eur, čo by stačilo na splnenie konsolidačných cieľov:

Predložený konsolidačný balík je skutočným odrazom nízkej kvality spravovania verejných financií v uplynulom období. Jeho charakteristickými črtami sú neschopnosť dlhodobého plánovania, uplácanie voličov, ignorovanie dlhodobých hrozieb, prenášanie nepopulárnych rozhodnutí na nasledujúce vlády. Výsledkom absencie „tréningu“ vo zvyšovaní efektívnosti výdavkov a znižovaní plytvania je neschopnosť predstaviť úsporné opatrenia a ľahkovážne zvyšovanie daňového zaťaženia.

Konsolidačný balík preto neozdraví verejné financie. Zníženie deficitu bude zaplatené zníženým ekonomickým rastom, čo v podobe nižších miezd a vyšších cien zaplatia všetci občania Slovenska.

Tlačová správa je treťou zo série správ INESS upozorňujúcich na neodôvodnené zvyšovanie daňového zaťaženia. 

#zdaneNIE