Slobodnejšie školy: Odluka vzdelávania od politiky

Asi nie je znova potrebné zdôrazňovať priepasť, ktorá vzniká medzi svetom v školách a svetom mimo ne. Technológie, služby a zamestnania sa menia enormným tempom každý rok. Školy ostávajú v zásade rovnaké už dekády, či storočia – ak nepočítame, že čierne tabule a biele kriedy nahradili biele tabule a čierne fixky.

Centrum pedagogického výskumu Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského pred pár dňami zverejnilo výskum, podľa ktorého má len 6,8 % detí na slovenských školách radosť z učenia. Zvyšok sa učí, aby sa vyhol trestu, alebo kvôli sľúbenej odmene. Tieto výsledky prichádzajú v čase, keď viacero organizácií, ministerstvo školstva a politické strany zverejnili svoje predstavy o tom, čo a ako by sa mali deti učiť. Jeden chcel viac dejepisu, brannej výchovy, ďalší viac ruštiny a šachu a iný zas viac mäkkých a digitálnych zručností.

Téme obsahovej reformy školstva sa venujeme aj v našej novej publikácii Slobodnejšie školy: Odluka vzdelávania od politiky (prezentácia). V nej sa priznávame, že nemáme odpovede na to, čo a ako by sa mali učiť deti v školách. Namiesto definovania preferovaného obsahu však predstavujeme princípy a zmeny v systéme vzdelávania, ktoré pomôžu generovať tento obsah zdola. Namiesto politikov a ministrov budú za formovanie obsahu vzdelávania zodpovedné školy a učitelia. Obsah tak už nebude výsledkom volebného boja o hlasy voličov, ale súťaženia škôl o dôveru rodičov a ich deti.

Tento decentralizovaný spôsob reformovania školstva má oveľa lepšie predpoklady prispôsobiť sa meniacemu prostrediu a „držať krok s dobou“. Na rozdiel od centralizovanej reformy, ktorá má tendenciu zachovávať status quo a roztvárať tak priepasť medzi potrebami rýchlo sa meniaceho sveta a zaostávajúceho obsahu vzdelávania.

V publikácii navrhujeme inštitucionálne zmeny, ktoré by mali byť prijaté v Slovenskej republike, aby sa vzdelávanie priblížilo k fungovaniu decentralizovaného systému.

Slovenské školstvo potrebuje:

• Slobodnejšie prostredie pre školy a zrušenie centralizovanej tvorby obsahu a formy vzdelávania. To neznamená, že všetky povinnosti definujúce dnešný centralizovaný prístup v zákonoch by sa mali zo dňa na deň zrušiť. Preferujeme ich zdobrovoľnenie.

• Ak chce štát vytvoriť nejaký rámec základných požiadaviek pre vzdelávanie, nemalo by sa tak diať ex ante detailným nadiktovaním školských osnov, ale ex post testovaním minimálnych štandardov.

• Taktiež je potrebné zvýšiť motiváciu rodičov a detí uvážene pristupovať k výberu školy. To sa dá dosiahnuť zavedením vzdelávacích poukážok, cez ktoré by boli školy financované. Rodičia a deti by sa tak dostali z pozície pasívnych účastníkov do úlohy aktívnych spotrebiteľov vyhľadávajúcich pre svojej deti najlepšie vzdelanie.

Kontakt pre médiá:

Ing. Róbert Chovanculiak, Ph.D.

INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz

Na Vŕšku 8, 811 01 Bratislava