Portugalsko: 5 rokov dekriminalizácie drog

V júli 2001 vstúpil
v Portugalsku do platnosti zákon o dekriminalizácii drog.
Dekriminalizované boli všetky drogy, nie len marihuana. Štúdiu, ktorá sa
zameriava na vyhodnotenie prvých 5 rokov dekriminalizácie (2001-2006)
vypracoval Glenn Greenwald v spolupráci s CATO Institute v roku
2009. Štúdia
popisuje dekriminalizáciu, jej hlavné ciele a výsledky.

Dekriminalizácia

Dekriminalizácia sa
vzťahuje na nákup a držbu za účelom osobnej spotreby. Tá je definovaná ako
„množstvo dostatočné na 10 dní konzumácie pre jednu osobu.“ Dekriminalizácia však
nie je legalizácia. Držba drog je stále nelegálna. Tí, čo sa jej dopustia, však
nie sú predmetom trestného konania. Ide o priestupok a daná osoba
nemôže byť zadržaná. Pašovanie a distribúcia ostávajú trestnými činmi, za
ktoré hrozí 4-12 rokov väzenia.

Trestom za držbu drog
je v zásade napomenutie, pokuta, alebo pokuta, ktorej odpustenie je podmienené
vyhľadaním odbornej pomoci. Komisia, ktorá rozhodne o uložení trestu a nutnosti
odbornej pomoci má vo svojom rozhodovaní značnú mieru slobody. Okolnosti, na
ktoré sa prihliada sú typ užitej (držanej) drogy, fakt či šlo o spotrebu
na verejnosti alebo v súkromí a posúdenie, či je daná osoba závislá
alebo či šlo iba o príležitostné užitie. Najčastejšie k trestu nedôjde.
V roku 2005 napríklad komisia riešila 3192 prípadov. Z toho len v
približne 15% prípadoch došlo k uloženiu sankcie.

Pri celom procese rozhodovania sa kladie
vysoký dôraz na diskrétnosť. Konzultácie s osobou, ktorá sa dopustila drogového
priestupku, sú neformálne. Snahou je osobu v priestupkovom konaní
nestigmatizovať a nevyvolávať pocit viny, ale pristupovať k celej veci ako k
zdravotnému problému. Tento prístup vychádza z pozorovania, že strach z trestného
konania a spoločenskej stigmy je hlavnou prekážkou pri vyhľadávaní odbornej
pomoci. Zároveň sa mohli zdroje predtým vynaložené na trestné konanie a
väznenie použiť na liečbu a prevenciu.

Dopady
dekriminalizácie

Jednou z obáv bol vzrast drogového turizmu.
Táto obava sa však nenaplnila. Od dekriminalizácie šlo v 95% drogových prípadov
o občanov Portugalska, podiel občanov iných krajín EÚ bol blízko 0%.

Jedným zo spôsobov, ako merať rozsah užívania drog, je zistiť percento
populácie, ktorá má s drogami osobnú skúsenosť. Od dekriminalizácie do
roku 2006 zaznamenala táto štatistika vo vekovej skupine 13-18 rokov pre všetky
typy drog pokles. Pre vyššie ročníky došlo v niektorých kategóriách
k miernemu nárastu, čo sa dá z časti vysvetliť efektom kohorty. Dôležitým
výsledkom je badateľný pokles konzumácie heroínu. Napríklad pre vekovú skupinu
16-18 rokov došlo za sledované obdobie k poklesu z 2,5 na 1,8%.
Heroín predstavoval v Portugalsku v  90-tych rokoch veľký problém
a zo zdravotného hľadiska predstavuje vysoké riziko, hlavne kvôli spôsobu
jeho užívania.

Od dekriminalizácie začal
stabilne klesať počet diagnostikovaných prípadov HIV a AIDS medzi drogovo
závislými. Napríklad medzi rokmi 1999 a 2003 došlo k 17% poklesu. Za to isté
obdobie pritom narástol počet ľudí podstupujúcich liečbu zo závislosti o 147%. Mierny
pokles  zaznamenal aj výskyt nových
prípadov žltačky typu B a C.

V absolútnych číslach
medzi rokmi 2002 a 2006 klesol počet úmrtí súvisiacimi s drogami pre každý typ
drog. Od začiatku 90-tych rokov až po dekriminalizáciu pritom toto číslo
narastalo. Pre opiáty (vrátane heroínu) toto číslo postupne kleslo z 281 na 133
v roku 2006.

Vo všeobecnosti
Portugalsko bolo aj pred dekriminalizáciu aj po nej krajinou s relatívne nízkou
mierou konzumácie drog. V roku 2006, teda 5 rokov po dekriminalizácii malo
portugalské obyvateľstvo vo veku 15-64 rokov najmenej skúseností
s konzumáciu marihuany v EÚ. V prípade kokaínu je na tom
v Európe od Portugalska lepšie len 5 krajín.

Záver

Na základe porovnaní situácie z pred roku 2001 a
po ňom dospel Glenn Greenwald k záveru, že dekriminalizácia pomohla Portugalsku
v boji proti drogám. Zároveň sa
výsledky javia ako veľmi pozitívne pri porovnaní s krajinami, ktoré praktizujú
politiku tvrdých trestov voči uživateľom drog. Celá štúdia, ktorá sa zaoberá
mnohými aspektmi portugalskej dekriminalizácie je dostupná
na stránkach CATO Institute.

Jakub Stračina

Autor je spolupracovníkom INESS