Plošné a citeľné zníženie odvodového zaťaženia by zvýšilo atraktivitu slovenského pracovného trhu a podporilo tvorbu pracovných miest, konštatoval pre Aktualne.sk dňa 7.1.2015 Radovan Ďurana.
Slovenskí zamestnanci sa môžu v predvolebnom roku dočkať zníženia daňovo-odvodového zaťaženia. V hre je napríklad plošné znižovanie zdravotných odvodov. Či sa zamestnanci dočkajú vyšších čistých miezd však bude závisieť od stavu verejných financií.
Ficova vláda znížila odvodové zaťaženie pre ľudí s najnižšími príjmami, ktoré platí od januára tohto roka. A uvažuje aj o ďalšom znížení daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov.
Nižšie odvody
Od roku 2015 stúpla minimálna mzda z 352 na 380 eur mesačne, vláda okrem toho zaviedla aj odvodovú úľavu, ktorá má zamestnávateľom čiastočne vykompenzovať vyššie náklady súvisiace s rastom najnižších platov. Výsledkom je, že ľudia s najnižšími platmi budú mať vyššie výplaty.
Znižovania zdravotných odvodov sa však môžu dočkať aj ostatní zamestnanci. “Slovensko má veľmi vysoké odvody pre ľudí s nízkymi príjmami, ale má aj relatívne vysoké odvody pre všetkých zamestnancov. V optimálnom prípade by sme znížili odvodové zaťaženie pre všetkých,” povedal šéf Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií Martin Filko pre Aktuálne.sk v nedávnom rozhovore.
Na ministerstve uvažujú, či odvodovú úľavu rozšíria aj na lepšie zarábajúcich zamestnancov, alebo budú úľavu opäť cieliť len na najmenej zarábajúcich zamestnancov a ďalej ju prehĺbia. Okrem toho je však v hre aj plošná úľava na dani z príjmov pre právnické osoby, povedal minister financií Peter Kažimír pre TASR.
Akú cestu si na ministerstve vyberú a či vôbec k znižovaniu dôjde, bude podľa Filka závisieť od toho, ako sa bude dariť ekonomike a aký bude stav verejných financií.
Viac zamestnanosti?
Okrem toho, že zníženie daňovo-odvodového zaťaženia by ľuďom prinieslo vyššie výplaty, niektorí ekonómovia sú presvedčení, že opatrenie by mohlo pomôcť Slovensku v boji s vysokou nezamestnanosťou. “Plošné a citeľné zníženie odvodového zaťaženia by zvýšilo atraktivitu slovenského pracovného trhu a podporilo tvorbu pracovných miest,” hovorí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Odlišný názor má Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. “Vplyv daňovo-odvodového systému na pracovný trh je podľa mňa častokrát preceňovaný. Ťažko sa to porovnáva s inými krajinami, lebo niektoré krajiny do toho počítajú rodinnú a sociálnu politiku, niektoré nie. Ak sa ale pozrieme na hrubé porovnanie, tak v strednej Európe a ani v Európe nevyčnievame. Výrazné znižovanie daní a odvodov by nemalo nejaký viditeľný efekt,” predpokladá Páleník.
Ďurana pripomína, že slovenský sociálny systém je nákladný. “Bez zmien vo financovaní dôchodkov je len ťažké meniť odvodové zaťaženie, z ktorého sú financované dôchodky pre viac ako milión dôchodcov. V skutočnosti sú súčasné odvody paradoxne ešte nízke, pretože vyzbierané odvody nestačia na výplatu dôchodkov,” dodáva ekonóm.
Stanislava Luppová
