Radovan Ďurana z INESS v Hospodárskych novinách
dňa 21.7.2008 upozornil na riziko, že štátny úradník s obmedzenou predstavou o
cenotvorbe a konkurenčnej súťaži môže pri uplatňovaní nových pravidiel kaziť
slobodný trh. "Minulý režim skolaboval z ekonomickej stránky okrem iného
preto, že úradníci nedokázali kalkulovať ceny. Okrem samotného kolapsu sa to
prejavilo na nedostatku tovarov, služieb a ich nízkej kvalite.“
Návrat do totality či prázdne pulty v obchodoch. Aj to sú
slová kritiky k návrhu zákona na reguláciu cien, ktorý do pripomienkového
konania predložil rezort ministra financií Jána Počiatka.
Obchodníci hovoria, že úradné stanovenie cien je nezmysel,
analytici pochybujú o jeho efektívnosti a právnici si myslia, že je na hrane s
ústavou.
Zaostrené na ceny
Tŕňom v oku je najmä definícia neprimeranej ceny. Tou je cena, ktorá
presiahne ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk. Predtým sa v zákone
hovorilo o "výraznom“ presiahnutí nákladov alebo zisku. "Takže
akýkoľvek rozdiel medzi nákladmi a cenou je podľa návrhu za hranicou
dovoleného. Toto znenie zasahuje do zmluvnej tvorby cien v takom dramatickom
rozsahu, že len ťažko môže zvládnuť prípadný test podľa ústavy a komunitárneho
práva,“ hovorí ústavný právnik Radoslav Procházka.
Rezort financií však odkazuje, že regulácia je krajným riešením v prípade, ak
niekto kvôli euru špekulatívne zvýši ceny.
Návrh zákona síce nehovorí o prípadných trestoch pre obchodníkov, ktorí sa budú
chcieť na eure neprimerane obohatiť, vláda myslela aj na nich. Okrem toho, že
sa dostanú na čiernu listinu, rezort spravodlivosti pripravil novelu Trestného
zákona, ktorá neodôvodnené zdražovanie definuje ako trestný čin.
Úradníci vedia, aký je primeraný zisk
Ministerstvá budú môcť regulovať ceny od novembra do konca budúceho roka.
Zasiahnuť budú môcť, ak vznikne mimoriadna situácia, ktorá bude mať priamy
vplyv na ceny na našom trhu, ak sa ceny zdeformujú v dôsledku slabej
konkurencie v nejakom odvetví, alebo ak si to bude vyžadovať ochrana
spotrebiteľa či iný verejný záujem. Podľa čoho sa budú tieto situácie
spoznávať, zákon jasne nedefinuje. Štátni úradníci získajú moc určiť, aký zisk
či stratu dovolia predávajúcim. Buď určia maximálne prípustné zdraženie, alebo
stanovia, v akom rozsahu sa na cene tovaru môžu prejaviť ekonomicky oprávnené
náklady a primeraný zisk. Zákon tak umožňuje ministerstvám zakázať zvýšiť ceny
aj v prípade, že sa výrobcovi zdražia vstupy.
Obchodníci sú jednoznačne proti. "Tovar sa jednoducho stratí z pultu,
nikto nebude predávať zadarmo,“ tvrdí prezident Zväzu obchodu Pavol Konštiak.
Dodáva, že zákon je príliš všeobecný a nedefinuje, u koho sa bude cena vlastne
regulovať. "U prvovýrobcu, u dodávateľa, u obchodníka?“ pýta sa Konštiak.
Hovorca rezortu financií Miroslav Šmál ubezpečuje, že k regulácii sa pristúpi
len v prípade, že neodôvodnenému zdraženiu nezabráni monitoring cien ani
spotrebitelia.
Protitrhové pravidlá
Analytik inštitútu INESS Radovan
Ďurana upozorňuje na riziko, že štátny úradník s obmedzenou predstavou o
cenotvorbe a konkurenčnej súťaži môže pri uplatňovaní nových pravidiel kaziť
slobodný trh. "Minulý režim skolaboval z ekonomickej stránky okrem iného
preto, že úradníci nedokázali kalkulovať ceny. Okrem samotného kolapsu sa to
prejavilo na nedostatku tovarov, služieb a ich nízkej kvalite.“
Analytička Poštovej banky Eva Sárazová dopĺňa, že ceny tovarov a služieb vo
veľkej miere závisia od cien na komoditných trhoch, najmä od ropy. "Bude
zrejme dosť komplikované rozlíšiť medzi tým, či ceny vzrástli vplyvom
špekulácií zo strany obchodníkov v súvislosti s prechodom na euro, alebo boli
vyvolané už teraz dosť zložitou situáciou na svetových trhoch,“ hovorí
Sárazová.
Hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo si myslí, že najúčinnejším opatrením na
udržanie cien je podpora súťaže medzi predávajúcimi. Pripomína situáciu spred
troch rokov, keď na Slovensko vo veľkom prišli obchodné reťazce. Ich cenová
vojna spôsobila dokonca defláciu cien potravín.
Regulácia sa pod ceny podpíše opačne. Keď sa skončí, začnú si predávajúci
kompenzovať umelo stlačené marže. Príkladom je Slovinsko, ktoré sa snažilo
držať ceny na uzde pred aj po vstupe do eurozóny. "Po uvoľnení moratória
prišlo k výraznému zrýchleniu inflácie, v júni medziročne na 6,8 percenta,“
upozorňuje Sárazová. Malta zase uvalila moratórium na ceny potravín, no
infláciu v krajine ťahajú hore ceny služieb.
Možno skončí na súde
Zákon, ktorý pripravilo ministerstvo financií, sa nepozdáva ani právnikom.
"V niektorých častiach pôsobí dojmom, ako by krajina čelila prírodnej
katastrofe, vojne alebo inému výnimočnému stavu,“ povedal ústavný právnik
Radoslav Procházka.
Ani podľa právnika Viliama Karasa nie je zavedenie eura takou udalosťou, ktorá
by sa dala považovať za mimoriadnu, akými sú záplavy, hlad a podobne.
"Preto možno zvažovať súlad tohto návrhu s ústavou, ako aj so záväzkami
Slovenska vo vzťahu k Európskej únii,“ dodáva Karas.
Opozičná poslankyňa Lucia Žitňanská nevedela povedať, či sa opozícia obráti na
Ústavný súd. Chce si počkať, v akej forme prejde zákon vo vláde a príde do
parlamentu.
Tresty za neprimerané zdražovanie:
– obchodník sa dostane na čiernu listinu vlády
– podľa novely Trestného zákona môže ísť do väzenia
– zákazníci môžu prejsť ku konkurencii
Ľubomíra Raková
