Podľa Radovana Ďuranu z INESS tvorí súkromný
sektor pracovné miesta podstatne lacnejšie než štát, preto by bolo pre
Slovensko výhodnejšie znížiť o neposkytnuté stimuly daňové zaťaženie než od
stola rozhodovať o poskytovaní investičných stimulov vybraným investorom.
Aj keby nový investor získal od štátu na zamestnanca 300
tisíc korún, nebol by rekordérom. V minulosti dal štát investorom aj
príspevky, ktoré prevýšili dva milióny korún na jedno vytvorené pracovné
miesto.
BRATISLAVA. Slovenskí vyjednávači v súčasnosti dohadujú
podrobnosti pomoci, ktorú by od štátu mohol dostať ďalší veľký investor. Tri
nezávislé neoficiálne zdroje potvrdili, že ide o najväčšieho taiwanského
výrobcu LCD panelov AU Optronics. Aj v jeho prípade štát zrejme ponúkne maximum
toho, čo úniové pravidlá pomoci povoľujú.
Dôvod je jednoduchý. Hoci podľa hovorkyne Slovenskej
agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Jany Murínovej je výška štátnej pomoci
málokedy jedným z troch najdôležitejších kritérií pre rozhodnutie investorov,
krajina musí brať do úvahy, že maximálnu povolenú pomoc ponúknu aj iné krajiny,
ktoré o nový podnik bojujú.
Môžu čakať miliardu
korún
V priemere pomáha Slovensko prichádzajúcim firmám 19
percentami toho, čo tu investujú. Keďže taiwanský investor zvažuje postaviť
svoj závod v okolí Trenčína alebo Nového Mesta nad Váhom, môže očakávať o niečo
nižšiu podporu štátu, ako je priemer.
Nezamestnanosť je tu nízka a aj iní investori dostali v
Trenčianskom kraji v minulosti v priemere menej, ako je celoslovenský priemer.
AU Optronics chce podľa informácií SME investovať približne
200 miliónov eur (vyše 6 miliárd korún), pričom závod by mal zamestnať do troch
tisícok ľudí. Ak by dostal AU Optronics od štátu 16 percent výšky investície,
ako to bolo v Trenčianskom kraji v minulosti, získal by podporu približne 32
miliónov eur (okolo 960 miliónov korún).
Na jedno priamo vytvorené pracovné miesto by tak rozpočet
pridal firme vyše 10tisíc eur (300tisíc korún).
Drahší investori
Aj tak by to bolo výrazne menej, ako je zvykom. Na
vytvorenie jedného pracovného miesta v nových fabrikách vláda v rokoch 2001 až
2007 prispela priemerne viac ako 900tisíc korunami (30tisíc eur).
Rekordérom v tomto období bola pomoc výrobcovi prevodoviek
Getrag Ford, pri ktorej štát investoval vyše 2,7 milióna korún na jedného
človeka zamestnaného v Kechneci neďaleko Košíc.
Viac ako 2 milióny korún na jedno vytvorené pracovné miesto
získalo celkovo päť firiem. Pri súčasnej priemernej mesačnej cene práce v
priemysle tak týmto investorom fakticky zaplatil na 5 až 7 rokov mzdy všetkých
ich zamestnancov.
Oplatí sa to?
Je takáto štátna
podpora pre Slovensko ešte výhodná? „Na túto otázku nevie nikto s istotou
odpovedať, pretože si vyžaduje ocenenie alternatívnych príležitostí,“ myslí si
analytik INESS Radovan Ďurana. „Ak by chcel úradník hodnotiť výhodnosť stimulu
pre Slovensko, musel by ju vedieť porovnať s prínosmi, ktoré by vznikli, ak by
dane použité na tento účel ponechal súkromnému sektoru,“ dodáva.
„Súkromný sektor
tvorí pracovné miesta podstatne lacnejšie, preto by bolo pre Slovensko
výhodnejšie znížiť o neposkytnuté stimuly daňové zaťaženie,“ myslí si Ďurana.
„Zníženie daňového zaťaženia na úkor neposkytnutých stimulov
by bolo vzhľadom na ich celkovú výšku v podstate len minimálne, bez
výraznejšieho vplyvu a neriešilo by to celkový rast životnej úrovne,“ myslí si
generálny riaditeľ sekcie stratégie ministerstva hospodárstva Vojtech Ferencz.
Uznáva síce, že najlepším hospodárom je súkromný sektor, ale
pripomína, že Slovenská republika sa nachádza v konkurenčnom prostredí, kde „aj
okolité štáty na získanie investorov poskytujú rôzne druhy štátnej pomoci“.
 |
SME,
30. 7. 2008 | Filip Struhárik
