Rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na
firmy, ktoré o nej nerokovali, je porušením vlastníckych práv majiteľov týchto
firiem, povedal pre Hospodárske noviny dňa 25.8.2008 Radovan Ďurana z INESS.
Zmluva, ktorá má vyše 30 firmám nanútiť vyššie platy pre ich
zamestnancov, naráža na kameň. Nepodpísali ju totiž podniky, ktorých sa priamo
týka.
Túto "maličkosť“ za nich vykonali príslušné
združenia z elektrotechnického a strojárskeho priemyslu v zastúpení Odborového
zväzu KOVO. Zároveň ignorovali záujmy podnikov, ktoré sú ich členmi.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tak posunulo do pripomienkového
konania návrh takzvanej vyššej kolektívnej zmluvy. Firmy napriek protestom
proti uvedeniu do zoznamu neboli upovedomené ani pred začiatkom legislatívneho
procesu, že v ňom ostávajú.
Ako sa zostavoval zoznam
Taktiež ostáva záhadou, podľa čoho ministerstvo spolu s odborármi zostavilo
rebríček spoločností, pri ktorých zmluva nadobudne platnosť. "Rozhodovali
sme sa podľa toho, aby mali zamestnanci firiem z týchto sektorov na základe
kvalifikácie približne rovnaké platové podmienky,“ povedal Anton Mifka,
podpredseda rady KOVO. Vypracovali sa tak tarifné triedy, kde sa uvádza, akú
hrubú mzdu dostane človek s najnižšou či tou najvyššou kvalifikáciou.
Prečo však do zoznamu uviedli firmy, ktoré svojich zamestnancov platia lepšie,
ako uvádza kolektívna zmluva, ministerstvo neodôvodnilo. "Spomínaný výnos
je momentálne v legislatívnom procese, preto sa k nemu v tejto fáze vyjadrovať
nebudeme,“ znela odpoveď Barbory Petrovej z mediálneho oddelenia ministerstva
práce. Na túto otázku však nedostala odpoveď podľa jej hovorcu Dušana Kobliška
ani firma Matador
Automotive Vráble.
Čo nastane po prijatí zmluvy
V zozname sa nachádza aj spoločnosť Stredoslovenské strojárne Sitno,
ktorej šéfuje bývalý minister hospodárstva Ľudovít Černák. Platy zamestnancov
sú aj tu vyššie, než prikazuje zmluva. Ako sa HN podarilo zistiť od zdroja
priamo zo strojární, pomocný robotník tu má o 25 až 35 percent vyšší plat, než
je minimálna mzda. Pracovník na pozícii horizontár zarobí okolo 20-tisíc korún.
Ak sa zmluva prijme, môže mať negatívny vplyv najmä na menšie spoločnosti.
"Priemerne sa náklady firiem na zamestnancov zdvihnú o desať percent,“
vyčísľuje Mifka.
"Aj keď nemôžem dopredu odhadovať dosah zmluvy na našu firmu, v konečnom
dôsledku hrozí i prepúšťanie,“ potvrdil pre HN Ján Sedlaček, majiteľ a konateľ
firmy VS
Nástrojáreň, ktorá momentálne zamestnáva 23 ľudí. Mesačný
priemerný plat tu je 18 200 korún. "Takýto
druh ,harmonizácie‘ pracovných podmienok znamená obmedzenie konkurenčných výhod
postihnutých firiem. Cena za vyššiu ochranu týchto zamestnancov bude vysoká, a
to v podobe obmedzenej tvorby nových pracovných miest, prípadne ich rušenia v
budúcnosti. Navyše tu ide o nástroj nekalej konkurencie, ktorý umožňuje veľkým
finančne silným spoločnostiam formou štedrých pracovných podmienok obmedzovať,
prípadne likvidovať menšie, finančne slabšie firmy,“ predvída Radovan Ďurana,
analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.
Ďalšie nedostatky
Taktiež sa ponúka otázka, do akej miery zmluva zohľadňuje rozdielnosť
platov v jednotlivých krajoch Slovenska, keďže napríklad na východe sú platy
podstatne nižšie než v Bratislave a okolí. V zmluve tieto rozdiely nie sú
rozpracované. Upravuje iba to, že napríklad najmenej kvalifikovaný pracovník
musí dostať hrubú mzdu 8 400 korún, pričom v súčasnosti predstavuje 8 100
korún.
Aj keď médiami už dávnejšie prebehla informácia, že pri príprave zoznamu firiem
išlo takpovediac o spôsob o nich – bez nich, je prinajmenšom zvláštne, že ani v
legislatívnom procese zmluvy ešte stále nie sú niektoré dotyčné firmy
upovedomené. "Nedostali sme ani písomné, ani telefonické oznámenie,“ tvrdí
obchodná manažérka spoločnosti Kovo Sipox Klára Spišáková. Jej
slová potvrdzuje aj Jozef Majský, predseda dozornej rady spoločnosti:
"Zamestnanci zarábajú viac, ako požaduje zmluva. Dotkne sa to tak iba
zopár ľudí, ktorí majú najnižšiu kvalifikáciu, poprípade robia iba upratovacie
práce. Prepúšťanie by však nemalo nastať a aj naďalej by sme mali zamestnávať
okolo 90 ľudí.“ Z oslovených firiem sa odmietli na túto tému vyjadriť iba Slovenské lodenice Komárno.
So spomínanou zmluvou však nesúhlasí ani jedna z
oslovených firiem a taktiež podali námietky. "Extenzia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na firmy, ktoré o nej
nerokovali, je porušením vlastníckych práv majiteľov týchto firiem,“ hodnotí
Ďurana. "Mali by sa ňou riadiť len tie subjekty, ktoré s podmienkami
súhlasia,“ reaguje Branislav Masár, výkonný riaditeľ Asociácie
zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Podniky majú tiež so
svojimi zamestnancami podpísané vlastné kolektívne zmluvy. Ako sa vyrieši tento
bod, ostáva aj naďalej nezodpovedané, keďže ani k tomuto ministerstvo nezaujalo
postoj.
Ak zmluva prejde pripomienkovaným konaním, bude sa týkať 31 spoločností.
"O šiestich zo strojárskeho priemyslu a dvoch z elektrotechnického sa ešte
rozhodne,“ dodáva Mifka.
Petra Jamrichová
