Sociálne podniky nemusia nosiť prácu (SME)

Návrh zriadiť sociálne podniky pre SME dňa
26.8.2008 komentoval Richard Ďurana z INESS. Lepším riešením situácie nezamestnaných
je podľa neho plošné znižovanie nákladov podnikateľov, napríklad znižovanie
odvodov.

Tomanovej zákon môže urobiť zo sociálnej pomoci bezrizikový
biznis.

BRATISLAVA. Celých 800 mi­liónov korún, ktoré pridelilo
ministerstvo práce takzvaným sociálnym podnikom, môže skončiť ako zisk
súkromných osôb bez toho, že by zamestnali jediného človeka s reálnym problémom
nájsť si prácu.

Predstavme si situáciu. Slobodný 33–ročný robotník s
13–ročnou praxou a mesačným príjmom 12–tisíc korún príde po dohode so
zamestnávateľom o prácu z organizačných dôvodov. Dostane dvojmesačné odstupné.
Na druhý deň sa zamestná v sociálnom podniku a nový zamestnávateľ požiada štát
o príspevok, ktorý vykryje firme všetky náklady na jeho zamestnanie. Uspeje.

Nebude to pritom podvod, takýto príbeh môže byť reálny vďaka
štyri mesiace platnej novele zákona o službách zamestnanosti, ktorá zároveň
definuje povinnosti sociálneho podniku.

Slobodného 33–ročného robotníka s praxou, ktorý prišiel o
prácu z organizačných dôvodov, zaradilo ministerstvo popri ľuďoch nad 50 rokov,
mnohodetných matkách či dlhodobo nezamestnaných do skupiny znevýhodnených
u­chá­dzačov o prácu. V skutočnosti však takýto človek nemusel byť nezamestnaný
ani jeden deň alebo týždeň. A nemusel byť ani prepustený, odísť mohol dohodou.

Ministerstvo práce nevysvetlilo, prečo navrhlo takú voľnú
definíciu znevýhodnených uchádzačov o prácu, len povedalo, že mu to umožnila
európska smernica o štátnej pomoci.

„Cieľ tohto sociálneho projektu je zamestnať dlhodobo
znevýhodnených ľudí, ktorí majú pomerne nízke vzdelanie, ktorí majú málo
zručností,“ povedala o sociálnych podnikoch v piatok v TA3 Viera Tomanová.

Poslankyňa SDKÚ Lucia Žitňanská pripomína, že ľudia, ktorých
prepustili z organizačných dôvodov, ešte nemusia byť hendikepovaní na trhu
práce. „Žiada si to aj ďalšie kritérium.“

„Ak by to malo plniť účel, mohla sa k podmienke odchodu z
predošlej práce z organizačných dôvodov aspoň pridať napríklad podmienka
nasledujúceho pol roka bez práce,“ hovorí Radovan Pala z právnickej kancelárie
e/n/w/c advokáti.

Štedré príspevky

Sociálny podnik potom môže na týchto ľudí, ktorí si robotu
hľadať nemusia, lebo firmy sa im núkajú samy, dostať od štátu peniaze. Na
jedného pritom môžu prvý rok dostať v súčasnosti 13–tisíc korún mesačne, druhý
rok len o málo menej. Horný limit je stanovený ako polovica, respektíve 40
percent nákladov na človeka s priemernou mzdu na Slovensku.

Okrem toho, sociálne podniky nemusia mať všetkých svojich
pracovníkov so štatútom znevýhodnených. Stačí, ak tí budú tvoriť 30 percent
oficiálne zamestnaných, sociálny podnik môže potom získať od štátu ďalšie
peniaze, hoci aj na nákup strojov.

Takisto nie je problém, aby takzvané sociálne podniky
zakladateľom nosili zisk. Zákon hovorí, že stačí, ak 30 percent zo zisku
použijú na zlepšovanie podmienok práce. V praxi to môže znova znamenať nákup
nových počítačov, áut či iných investícií do novej firmy. A hoci sú všetky sociálne
podniky vedené ako neziskovky, nie je problém si z nich ani vybrať zisk cez
subdodávateľské zmluvy, alebo napokon pri likvidácii.

Organizačné dôvody

Poslankyňa SDKÚ Iveta Radičová hovorí, že rozšírenie
definície kategórie takzvaných znevýhodnených uchádzačov o prácu bolo
neprimerané. „Riziko zneužitia tu iste je, už pri predkladaní novely som na to
upozorňovala,“ povedala Tomanovej predchodkyňa.

Myslí si to aj Richard Ďurana z inštitútu INESS. Človek,
ktorý prišiel o prácu z organizačných dôvodov, má už z definície nedávnu
pracovnú skúsenosť, a preto aj pracovné návyky. Okrem toho dostane odstupné vo
výške dvoj– až trojnásobku svojho príjmu. „Lepším riešením situácie
nezamestnaných je plošné znižovanie nákladov podnikateľov, napríklad znižovanie
odvodov,“ povedal Ďurana.

Podľa poslanca HZDS Jozefa Haleckého kontrolné orgány na
úradoch práce by mali ustrážiť, že príspevky skutočne smerujú na podporu ľudí,
ktorí boli dlhodobo nezamestnaní. „Ak by sa to zneužívalo, bol by to dôvod na
ďalšiu novelu zákona,“ pripustil Halecký.

SME,
26. 8. 2008 | Marianna Onuferová