Ak šesťdesiat percent z ceny plynu je odvodených od
ceny ropy, a regulačný úrad odmietne zvýšiť cenu plynu i napriek tohtoročnému
vysokému rastu cien ropy, v budúcnosti sa to môže prejaviť buď zníženou
kvalitou služieb, alebo výpadkami zanedbanej distribučnej siete, povedal pre
denník Pravda dňa 8.9.2008 Radovan Ďurana z INESS.
Slovensko sa po desiatich rokoch stalo v strednej Európe
opäť miestom, kde je najlacnejší plyn. Krajina mala naposledy tento primát v
roku 1998.
V tom čase doznievala cenová politika vlády Vladimíra Mečiara, ktorá držala
na uzde vtedajší štátny podnik Slovenský plynárenský priemysel. Plynári už v
tom čase namietali, že predávajú rodinám plyn hlboko pod úroveň nákladov.
Mesačný účet za plyn pre rodinný dom s vykurovacou plochou okolo 150
štvorcových metrov, ktorý minie ročne asi tritisíc kubíkov, znel v roku 1998 na
asi 500 korún. Podstatne horšie na tom boli
rodiny v okolitých krajinách. Porovnateľná česká domácnosť napríklad platila za
plyn v roku 1998 mesačne v prepočte vyše 1
200 korún. Výhodu lacnejšieho plynu slovenské rodiny po vlnách
zdražovania do roku 2004 stratili. Uplynulé dva roky vládnutia Roberta Fica
však Slovensko vrátili späť.
Kým na Slovensku sa ceny od posledných parlamentných volieb nezmenili, v
okolitých krajinách rástli v rozmedzí od 13 do 33 percent. Slovenské
domácnosti, ktoré plynom kúria a minú ročne asi tritisíc kubíkov, dávajú
aktuálne mesačne za plyn asi 3 600 korún
(119,50 eura). Rovnaká rodina v Česku platí za plyn mesačne viac o 600
korún (19,92 eura), v Maďarsku o 200
korún (6,64 eura), v Poľsku o 250 korún
(8,30 eura) a v Rakúsku viac až o 1 200 korún
(39,83 eura).
V prípade, že by prešiel návrh SPP na 20-percentné novembrové zdraženie
plynu, dostali by sa ceny na Slovensku späť na úroveň Česka. Slovenský
regulačný úrad návrh posúdi do mesiaca. Úrad však už predminulý týždeň odmietol
žiadosť plynárov o nárast cien od októbra o 16 percent. Premiér Robert Fico tvrdí,
že ceny plynu by mali zohľadňovať kúpyschopnosť obyvateľstva.
Podľa odborníkov môžu byť porovnania cien plynu v regióne pomôckou, ale ceny
by sa mali odvíjať najmä od úrovne nákladov. "O obchodných vzťahoch medzi českým dodávateľom plynu RWE Transgas
a ruským Gazpromom, respektíve SPP a Gazpromom, nevieme vôbec nič," hovorí
Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.
Podľa Ďuranu je však možné, že ceny
plynu boli na Slovensku v uplynulých rokoch zmrazené na základe politického
tlaku. "Ak šesťdesiat percent z ceny plynu je odvodených od ceny ropy, a
regulačný úrad odmietne zvýšiť cenu plynu i napriek tohtoročnému vysokému rastu
cien ropy, v budúcnosti sa to môže prejaviť buď zníženou kvalitou služieb,
alebo výpadkami zanedbanej distribučnej siete," myslí si Ďurana. Podľa
neho zmrazené ceny nie je možné udržať donekonečna.
"V konečnom dôsledku bude musieť
dôjsť k vyrovnaniu s trhovými cenami, ktoré budú domácnosti ťažko znášať pre
skokový rast, na ktorý nebudú môcť okamžite zareagovať šetrením," dodáva
Ďurana.
Ceny plynu sa niekoľko rokov držali na stabilnej úrovni aj v 90. rokoch. Po
roku 1998 sa však prudko dvíhali a v roku 2004 prvýkrát mierne presiahli úroveň
v Česku. Predstavitelia slovenského regulačného úradu to vtedy zdôvodňovali tým,
že Česi majú okrem ruského plynu možnosť odoberať aj plyn z Nórska. Slovenské
ceny plynu navyše zaťažuje skutočnosť, že krajina má druhú najhustejšiu sieť
plynovodov v Európe, čo zvyšuje náklady na údržbu.
Martin Kováčik
