Banka J&T rastie za štátne (SME)

INESS
12.09.2008

Ako povedal pre SME dňa 12.9.2008 Radovan Ďurana
z INESS, systém štátnej pokladnice slúži na to, aby boli dočasne voľné
verejné zdroje efektívne využívané buď na zníženie dlhového zaťaženia verejnej
správy, alebo na zabezpečenie likvidity. Roztrúsenie zdrojov po komerčných
bankách je v rozpore s touto logikou. Fond národného majetku nemá za úlohu
zhodnocovať voľné prostriedky ale aktívne vykonávať zverené akcionárske práva.
Ako akcionár Bratislavskej Teplárenskej a.s. by mal aktívne posudzovať
oprávnenosť investičného plánu tejto spoločnosti.

Fond národného majetku a bratislavské teplárne sa stali za
pol roka jednými z najvýznamnejších klientov J&T Banky.

BRATISLAVA. Finančné skupiny mám rád ako koza nôž, tvrdí
predseda vlády Robert Fico. Dve organizácie ovládané štátom pritom pomáhajú
rásť slovenskej pobočke českej J&T Banky, ktorú vlastní rovnomenná finančná
skupina.

Slovenskej pobočke J&T Banky, dcérskej spoločnosti
skupiny J&T, sa darí skvele. V tlačovej správe z augusta si pochvaľuje
nárast vkladov a zdvojnásobenie zisku. „Pod plynulosť rastu bilančnej sumy
pobočky sa podpísal plynulý rast objemu vkladov, ktorý za uplynulých šesť
mesiacov stúpol o takmer dve miliardy na 10,47 mld. Sk,“ píše banka v správe k
30. júnu. Šéfka slovenskej pobočky Monika Céreová hovorí o „raketovom raste“.

Za rastom je štát

Podľa informácií SME je za rastom J&T Banky v posledných
mesiacoch najmä výrazné zvyšovanie vkladov dvoch klientov kontrolovaných
štátom.

Úspešný polrok banky sa začal v januári, keď Bratislavská
teplárenská (BAT) predala pozemky v centre Bratislavy za viac ako miliardu
korún. Peniaze krátko na to uložila do J&T Banky, čo najprv tajila, ale
nakoniec SME potvrdila.

Významným vkladateľom sa o pár týždňov stal aj Fond
národného majetku (FNM), 100-percentný vlastník teplární. FNM napriek
dlhoročným úložkám v Slovenskej sporiteľni, VÚB banke a v štátnej pokladnici
dal v marci 300 miliónov do J&T Banky.

Do konca júna nasledovala ďalšia štvrťmiliarda korún, až sa
vklady postupne vyšplhali na augustových 1,8 miliardy zo zhruba 8 miliárd
voľných prostriedkov. Banka deklarovala k 30. júnu dve miliardy korún nových
vkladov – tri štvrtiny pochádzali z FNM a Bratislavskej teplárenskej,
kontrolovaných najmä nominantmi Smeru. Koncom leta mali FNM a tepláreň v banke
už približne 2,8 miliardy Sk.

Predseda predstavenstva J&T Banky Patrik Tkáč SME
povedal, že „na celkovom objeme vkladov v J&T Banke predstavujú zhruba 30
percent vklady od štátu a fondov blízkych štátu“. Vklady podľa neho získali
výhradne na základe výberových konaní.„Štát ako celok má u nás uložených
výrazne menej peňazí, ako by bolo primerané k podielu na trhu.“

FNM aj teplárne tvrdia, že peniaze do J&T Banky vložili
pre najvyšší úrok. „Rozhodli sme sa výhradne z dôvodu najvyššej úrokovej sadzby
a ekonomicky čo najvýhodnejšieho zhodnotenia finančných prostriedkov FNM,“
tvrdí hovorkyňa fondu Tatjana Lesajová.

Úroky taja

Úrok fond neprezradil, pretože by vraj porušil obchodné
tajomstvo. Rovnako argumentuje aj BAT. Teplárne vraj J&T Banku vybrali
spomedzi ôsmich bánk. Akých konkrétne však nenapísali. Výšku úrokov nemôže
zverejniť ani banka, ktorá musí zo zákona o klientoch zachovávať mlčanlivosť.

J&T Banka je síce dcérskou spoločnosťou slovenskej
investičnej skupiny, nemá však svoju centrálu v Bratislave, ale v Prahe.
Národná banka Slovenska preto nemá nad ňou priamy bankový dohľad. Hoci nikto na
Slovensku nespochybňuje, že ide o serióznu banku, NBS v nej môže kontrolovať v
podstate iba to, či je pobočka banky likvidná, teda či má dostatok zdrojov na
plnenie svojich záväzkov v každej situácii. Dohľad nad bankou vykonáva Česká
národná banka.

Peniaze chce
ministerstvo

O peniaze, ktoré má teraz Fond národného majetku v
komerčných bankách, má záujem ministerstvo financií. Chce ich mať v štátnej
pokladnici, kde majú účet iné štátne inštitúcie.

Podľa hovorcu ministerstva financií Miroslava Šmála je
dobré, ak má štát dosť prostriedkov v pokladnici a nemusí si za úroky
požičiavať na finančnom trhu. Fondu už štátna pokladnica poslala výzvu, aby sa
k tejto požiadavke vyjadril.

Analytik Inštitútu
ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovan Ďurana si rovnako ako
ministerstvo myslí, že peniaze FNM patria do štátnej pokladnice, lebo je to pre
štát oveľa výhodnejšie, a nie do komerčných bánk. „Systém štátnej pokladnice,
ktorý zhodnocuje voľné prostriedky verejných inštitúcií, by mal byť
prijímateľom týchto peňazí.“

FNM argumentuje aj
tým, že od pokladnice dostane na úrokoch menej ako od komerčných bánk. Podľa
Ďuranu by si však štát to, o čo prichádza na úrokoch, mohol vynahradiť, keby si
nemusel toľko požičiavať v bankách. Za úroky pri pôžičkách podľa analytika
zaplatí určite viac ako za úroky pri vkladoch v J&T Banke.

„Ak štátna pokladnica
nie je svojimi silami schopná zohnať lepší úrok, nech peniaze uloží do
komerčnej banky, ktorá jej poskytne najvyšší úrok na trhu,“ povedal o ďalšej
alternatíve, ako s peniazmi môže pokladnica hospodáriť.

„Všade, kde pozriete, narazíte v súvislosti so štátom a
verejnými zdrojmi na tieto dve písmená. Neprekvapuje ma to, ale je to určite
vec, o ktorú sa budeme zaujímať,“ povedal o vkladoch do J&T Banky
exminister financií a podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš.

K prudko rastúcim štátnym vkladom do J&T Banky sa
nechcel vyjadriť premiér Fico (Smer), ktorý už viackrát povedal, že má rád
finančné skupiny ako „koza nôž“.

Jeho tlačový odbor nás zdvorilo požiadal, aby sme sa s
otázkami obrátili „priamo na ministerstvo hospodárstva“. To však Fond národného
majetku ani BAT nevlastnia ani neriadia.

Z pozemkov vrátia
polovicu

Fondu národného majetku neprekáža, že mu teplárne dajú v
dividendách len 500 miliónov z viac ako miliardy, ktoré dostali za predaj
pozemkov. Minister financií Ján Počiatek s tým problém má.

BRATISLAVA. Išlo o najväčší predaj štátnej nehnuteľnosti
za vlády Roberta Fica, keď začiatkom roka Bratislavská teplárenská (BAT)
predala mimoriadne lukratívne pozemky v širšom centre Bratislavy za viac ako
miliardu korún. Dodávateľovi tepla pre takmer polovicu domácností v hlavnom
meste zaplatila finančná skupina Penta.

Fond národného majetku, ktorý je stopercentným vlastníkom
BAT, sa však uspokojil s tým, že teplárne väčšinu utŕžených peňazí investujú
do svojho rozvoja – ich použitie je však definované nekonkrétne. Na
dividendách sa štátu vráti možno ani nie polovica.

Výkonný výbor FNM a po ňom aj jeho prezídium vzali na
vedomie strednodobý plán teplární, v ktorom sa píše o 800miliónových
investíciách na tento rok. Firma pritom mala minulý rok čistý zisk len 108
miliónov.

Schválili plány bez
čísel

V materiáli sa píše o plánoch ako „skapacitnenie“ a
rekonštrukcia niekoľkých horúcovodov, ale aj o investíciách do nového sídla
spoločnosti. Teplárne na otázku, čo tieto investície budú znamenať pre
odberateľov, odpísali, že sa odrazia „v spoľahlivosti a kvalite dodávky
tepla“.

Fond ako jediný akcionár BAT investície schválil. V
materiáli od teplární neboli pri investičných zámeroch spomenuté ani len
približné sumy.

K peniazom z predaja pozemkov sa na rozdiel od FNM hlási
najmä minister financií Ján Počiatek. „Určite sa stratégii FNM a celému jeho
hospodáreniu budeme venovať pri skladaní štátneho rozpočtu, pretože
očakávame, že všetky voľné zdroje, ktoré budú, sa stanú súčasťou štátneho
rozpočtu.“ Jeho ministerstvo chce z peňazí za pozemky „všetko, čo sa len dá“.

FNM na otázku, prečo umožnil BAT investovať takú vysokú
sumu, priamo neodpovedal. Odpísal iba, že schválili vyplatenie dividend za
rok 2008 z BAT vo výške minimálne 500 miliónov korún. K odpovedi pripojil aj
vetu: „FNM plne rešpektuje Obchodný zákonník, a preto ako akcionár nemá
právny a ani faktický dôvod vstupovať do hospodárenia ktorejkoľvek
spoločnosti, v ktorej má akcie, nad rámec výkonu akcionárskych práv, s
výnimkou stavu, ktorý by predstavoval ohrozenie hospodárenia spoločnosti, čo
v danom prípade nie je relevantné.“

Analytik z INESS
Radovan Ďurana považuje takéto tvrdenie za zvláštne a myslí si, že
100percentný akcionár má mať vplyv na rozhodovanie manažmentu firmy.

Ovláda teplárne
FNM?

FNM nepriamo priznáva, že na fungovanie teplární nemá
veľký vplyv. Po vzniku koalície Smer – SNS – HZDS sa do orgánov štátnych
firiem dostali nominanti blízki podnikateľovi Jurajovi Širokému či
Vladimírovi Poórovi, o ktorých opozícia hovorí ako o mecenášoch Smeru. V
predstavenstve BAT sú momentálne dvaja ľudia, ktorí boli vo firmách spolu s
bratom ďalšieho údajného mecenáša Smeru Jozefa Brhela.

Miroslav Kern

J&T sa za Fica
darí

Skupine J&T sa darilo pred nástupom Ficovej vlády a
darí sa jej aj napriek mediálnym zrážkam s premiérom aj teraz.

Od volieb v roku 2006 sa kauzy finančnej skupiny J&T
dostávali do médií často aj pre prípady, keď na provrch vyplávali možné väzby
medzi J&T a vplyvnými ľuďmi zo Smeru.

Prvé úvahy o väzbách na koalíciu a štátnu správu sa
objavili, keď sa stal dlhoročný riaditeľ pre obchod a správu J&T Global
Róbert Hančák sekčným šéfom na ministerstve vnútra. Neskôr sa verejnosť
dozvedela o priateľskom vzťahu spolumajiteľa J&T Igora Rattaja a
krajského predsedu Smeru a štátneho tajomníka na ministerstve výstavby
Martina Glváča. Jeho meno sa objavilo v súvislosti so zvláštnymi prevodmi
lukratívnych pozemkov v Čiernej Vode pri Bratislave.

Najvážnejšie úvahy o blízkych vzťahoch Smeru vyvolala
návšteva ministra financií Jána Počiatka na jachte J&T v Monaku. Opozícia
si myslí, že pred zmenou centrálnej parity koruny oproti euru došlo k
vyzradeniu informácií o nej. J&T priznala, že v čase zmeny kurzu
obchodovala s korunou a podľa Ivana Mikloša z SDKÚ je firmou, ktorá na tom
najviac zarobila.

Smer mal čo do činenia aj s českou J&T Bankou, od
ktorej si pred voľbami v roku 2002 požičal peniaze na kampaň. Desaťmiliónový
úver banke splatil v roku 2003.

J&T zažila za tejto vlády aj neúspechy. Prvým bolo
zrušenie privatizácie bratislavského letiska, ktoré malo dostať konzorcium
J&T. Druhým, keď vláda obmedzila zisk zdravotných poisťovní, čo viedlo k
tomu, že Európska zdravotná poisťovňa, ktorú J&T vlastní, odišla z trhu.

(knm)

SME,
12. 9. 2008 | Miroslav Kern