Finančnú
búrku vyvolanú voľnou monetárnou politikou americkej centrálnej banky zo
začiatku 21. storočia dnes zažívame v plnej sile. Minulé leto megabublina na americkom trhu
nehnuteľností nafúknutá prúdom nových, ničím nekrytých peňazí konečne praskla.
Následná tlaková vlna už prevrátila viacero finančných krížnikov, ktoré boli
doteraz, rovnako ako kedysi Titanik, považované za nepotopiteľné.
Americká vláda rozhadzuje
vybraným súkromným investorom záchranné vesty, tie však čoskoro môžu chýbať obyčajnému
Američanovi.
Straty sú naozaj
obrovské. Kým v januári tohto roku pôsobilo na svetových trhoch ešte päť veľkých
amerických investičných bánk, dnes sú už len dve, pričom obe vehementne zháňajú
partnera na fúziu. Zdecimované nie sú iba investičné banky, hypotekárany mor
nakazil celý finančný sektor. Trhová kapitalizácia finančného sektora na
americkom trhu sa za posledných 11 mesiacov prepadla o 4 bilióny amerických
dolárov. Za necelý rok sa tak ako gáfor vyparila hodnota vo výške približne 220
násobku slovenského štátneho rozpočtu na tento rok. Na bilancovanie je však
ešte priskoro a správy o nelikvidných finančníkoch pribúdajú každým
dňom. Toxické hypotekárne deriváty sa skrývajú na súvahách množstva finančných inštitúcií
po celom svete a ani povinne optimistickí analytici na Wall Street
neveria, že Lehman Brothers bol poslednou zbankrotovanou bankou.
Napriek tomu, že americká
vláda a hlavný kormidelník svetových finančných trhov – americká centrálna
banka FED sa snažia robiť čo je v ich silách, zdá sa, že to nestačí. Dovtedy
všemocné znižovanie úrokov koncom roku 2007 nezabralo. Ani razantný, vyše 3% pokles
základnej úrokovej sadzby v priebehu pár mesiacov nevrátil na finančné
trhy dôveru. Lacné peniaze od FEDu nič nezmenili na tom, že banky, nevediac,
kto všetko je nakazený hypotekáranym morom, nechcú riskovať finančný styk
s rizikovým partnerom a odmietajú vzájomné poskytovanie si pôžičiek.
Ben Bernanke, nešťastník, ktorý je v súčasnoti guvernérom FEDu, si tak
pohotovým znižovaním základnej úrokovej sadzby po každom výraznejšom prepade na
akciových trhoch akurát vyslúžil prezývku „bankomat pre Wall Street“ . Každá
naivná pozitívna reakcia akciových trhov na znížene úrokovej sadzby bola
následne nekompromisne udupaná ťaživou ekonomickou realitou.
FED bol nútený
z klobúka vytiahnuť ďalšie kúzla centrálenho bankovníctva. Okrem bezprecedentného
rozšírenia zoznamu inštitúcii, ktoré si môžu od neho požičiať peniaze napriamo, začal ako zábezpeku na svoje pôžičky
akceptovať aj hypotekárne (skoro bez)cenné papiere, pričom predstieral, že majú
hodnoutu takmer bezpečných štátnych dlhopisov. Ani tieto čáry-máry však nezabránili
likviditnej smrti prvého finančného titana Bear Stearns. Spoločnosť, ktorá ešte
vo februári tohto roku vyplácala svojim manažérom miliardové odmeny, sa stala
v marci nelikvidnou a bez garančného úveru a záchranného predaja
manažovaného FEDom by skončila bankrotom. Tento krok bol významným signálom o vážnosti
celej krízy a bezradnosti FEDu. Hlavným argumentom, prečo FED za peniaze
daňových poplatníkov bez jasných zákonných pravidiel a hlasovania v Kongrese rozhodol
zachrániť súkromnú spoločnosť a jej veriteľov, ktorí sa navyše na celej
kríze svojím rizikovým správaním spolupodieľali a v minulých rokoch z nafukovania
bubliny výrazne profitovali, bola údajná snaha predísť krachu ostatných
fianančných giganotv ako sú Lehman Brothers, Merill Lynch, Fannie Mae, Freddie
Mac, AIG…. Ubehlo šesť mesiacov a aké sú výsledky? Lehman zbankrotoval.
Merill Lynch sa v hodine dvanástej predal Bank of America. Fannie Mae
rovnako ako Freddie Mac boli pre istotu znárodnené. AIG by bez 85 miliárd od
FEDu nasledoval Lehmana. Pomoc banke Bear Stearns teda kríze nezabránila,
naopak vytvorila precedens pre ostatné súkromné subjekty, ktoré teraz k FEDu
natŕčajú svoje ruky s argumentom „keď neuhradíte naše straty, príde
potopa.“
Spomedzi
všetkých štátom ratovaných spoločností si pozornosť zaslúžia najmä dva hypotekárne
giganty Fannie Mae a Freddie Mac (FF). Tunajšie média správu o ich
znárodnení prijali pomerne vlažne a to napriek ich veľkosti a kľúčovej
úlohe, ktorú zohrali v celej kríze. Ich podnikaniu totiž len málokto
rozumie. Pôsobenie FF je však pre pochopenie absurdnosti súčasných štátnych
riešení kľúčové. FF ako pološtátne agentúry hrali významnú úlohu v procese
maskovania rizikových hypoték a presmerovania kapitálu v hospodárstve
od výrobcov hodnoty v iných odvetviach do neproduktívnych nehnuteľností.
Agentúry FF vznikli
ešte v 60. a 70. rokoch a mali ušľachtilý cieľ:
zabezpečiť vlastné bývanie každému Američanovi. Najrýchlejšou cestou
ako tento cieľ dosiahnuť bolo zažmúriť oči nad neschopnosťou
mnohých nových vlastníkov domu splácať svoje dlhy. FF dlhodobo
podporovali tak
demokrati ako republikáni. Agentúry nakupovali balíky individuálnych
hypoték od
bánk a brokerov, ktorí ich poskytovali jednotlivým ľuďom v teréne. Tie
potom skombinovali a pospájali do takzvaných
Mortgage Backed Securities (cenné papiere ručené hypotékami), ktoré
následne spolu
so štátnou garanciou istiny a úroku predávali rôznymi koncovým
investorom
a bankám. Práve pečiatka americkej vlády urobila z týchto dovtedy
pofidérnych cenných papierov investičný nástroj s rizikom vnímaným
takmer
na úrovni štátnych dlhopisov. MBS boli preto vysoko žiadané po celom
svete, veľké
objemy drží napríklad aj čínska vláda. Agregáciou a garantovaním sa FF
úspešne
darilo maskovať rozdiely v platobnej schopnosti jednotlivých
hypotekárnych
dlžníkov, pričom vyvolávali zdanie bezrizikovej investície a vďaka
tejto
ilúzii sa do nehnuteľností lial neustále nový kapitál z celého sveta.
Objem
FF garantovaných hypotekárnych cenných papierov je ozaj obrovský a FF
garantujú
asi 80% trhu MBS. Na absurdnosť takéhoto modelu podnikania, ktorý
ignoroval
možnosť poklesu cien nehnuteľností a neschopnosť chudobnejšej časti
populácie splácať svoje hypotéky v prostredí s vyššími úrokovými
nákladmi upozorňovali niektorí analytici už roky. Osamelým hlasom
v Kongrese
bol bývalý republikánsky kandidát na prezidenta a kongresman Ron Paul,
ktorý ešte pred piatimi rokmi dvíhal v Kongrese varovný prst: „
Presunom
rizika plošnej neschopnosti splácať hypotekárne pôžičky zvyšuje vláda
pravdepodobnosť bolestného prepadu na trhu nehnuteľností. Špeciálne
privilégiá FF
zdeformovali trh, a dovolili týmto agentúram prilákať kapitál, ktorý by
za
trhových podmienok nikdy nezískali. Výsledkom je, že kapitál sa
premiestňuje z iných
produktívnych odvetví do bývania. To postihuje výkonnosť celého
hospodárstva
a znížuje životnú úroveň všetkých Američanov.“
Minulý týždeň
musel FED záväzky FF pre ich problémy s likviditou znárodniť. FF dnes ručia za hypotekárne cenné papiere za
viac ako 5 biliónov dolárov, jedná sa tak o najväčšie znárodnenie
v histórii USA. Pre ilustráciu: 5 biliónov dolárov je viac ako 30%
amerického hrubého domáceho produktu.
Ako môže finančná pomoc
americkej vlády a FEDu napraviť chybné investície vyplývajúce
z bubliny na trhu nehnuteľností? Kto nakoniec všetky tie straty zaplatí?
FED nemá žiadne vlastné peniaze. Záväzky FEDu vo forme pôžičiek skrachovaným
finančníkom sa preto môžu vykryť iba dvomi spôsobmi. Buď z daní alebo
natlačením nových peňazí. Ale dane na pokraji recesie žiaden politik zvyšovať
nebude. Pár hodín po ohlásení New Yorkského FEDu o záchrannom pláne pre AIG oznámil americký minister financií Henry Paulson
nutnosť „dočasného programu financovania“ v rámci, ktorého dojde
k zväčšeniu súvahy FEDu, čo má zabezpezpečiť potrebné financie na
záchranné operácie. Povedané inými slovami, FED naštartoval tlačiarne na
peniaze a straty hypotekáranych investorov tak cestou znehodnotenia meny zaplatia
všetci držitelia amerického dolára.
Papierové peniaze majú zase
raz vytvoriť ilúziu riešenia nedostatku reálneho kapitálu. Krízu však riešia asi
tak, ako ružová tabletka boľavý zub. Rýchla a razatná likvidácia
bankrotujúcich molochov by bola určite veľmi bolestivá, no z dlhodobého
hľadiska prospešnejšia ako odkladanie problému do budúcnosti. Fakt, že firma
nie je schopná uhrádzať svoje záväzky a na trhu neexistuje nikto, kto by
jej požičal, je jasným signálom, že namiesto produkovania hodnôt týmito
hodnotami plytvá. Bankrot takejto firmy zachráni to, čo sa z aktív zachrániť
dá a majetok presunie do rúk ozajstných producentov hodnoty
v ekonomike. Čím skôr sa pozrie Amerika pravde do očí, tým menej zdrojov
vyjde nazmar v stratovom podnikaní. Áno, mnoho bohatých a vplyvných
ľudí by prišlo o majetky. Majetková zodpovednosť za svoje konanie je však
jedinou naozaj účinnou reguláciou v kapitalizme. Rázne, pragmatické, často
bolestivé, no z dlhodobého hľadiska prospešné riešenia ale nie sú
a nikdy ani neboli politicky priechodné. A práve preto bežia po celom
svete tlačiarne peňazí na plné obrátky. Okrem ilúzie riešenia však prinášajú aj
v modernej dobe takmer zabudnuté obavy z hyperinflácie.
Juraj Karpiš
www.INESS.sk
.týždeň, 39/2008, 22.9.2008
