Podľa Richarda
Ďuranu z INESS by vláda mala vzhľadom na finančnú krízu zvážiť, či nie je
vhodné časti niektorých výdavkov zmraziť, a vytvoriť tak rezervu pre prípadný
výpadok daňových príjmov. Nenaplnené príjmy a pridŕžanie sa naplánovaných
výdavkov pre jednotlivé rezorty totiž môžu podľa neho zvýšiť deficit, povedal
pre Hospodárske noviny dňa 10.10.2008.
Štát na budúci rok pravdepodobne
nevyberie na daniach toľko, koľko plánoval. Dôvodom bude pomalšie rastúca
ekonomika, teda aj nižšie zisky firiem a ich nižšie odvody. Zníženie tempa
rastu HDP očakáva centrálna banka aj viaceré komerčné banky. Rezort financií
zatiaľ svoju prognózu nebude meniť. Keby niečo, siahne na plánované výdavky.
Koľko
to bude
Centrálna banka zreviduje na budúci
mesiac očakávané tempo výkonnosti ekonomiky na budúci rok z pôvodných 6,6
percenta smerom nadol. Dôvodom je finančná kríza a jej dôsledky. Guvernér Ivan
Šramko zatiaľ neprezradil, aký veľký prepad bankári očakávajú. „Ekonomický rast
sa znižuje, ale stále dosahuje veľmi, veľmi slušné hodnoty aj v porovnaní s
krajinami Európskej únie, s krajinami eurozóny, aj v porovnaní s celým svetom,“
zhodnotil guvernér na včerajšej konferencii slovenských finančníkov.
Pre zhoršené vyhliadky ekonomík eurozóny
uvažuje o znížení odhadov rastu nášho hospodárstva na budúci rok aj Tatra banka
a ČSOB. VÚB banka už zrevidovala odhad na tri percentá. Slovenská sporiteľňa sa
zatiaľ drží svojho šesťpercentného odhadu, no pripúšťa riziká.
Naopak, ministerstvo financií na zmenu
svojej 6,5-percentnej prognózy rastu zatiaľ nevidí dôvod. „Nepredpokladáme
negatívny vývoj v tempe rastu HDP. Naše prognózy sú založené na sledovaní
dlhodobého vývoja,“ povedal hovorca ministerstva Miroslav Šmál.
Menšie
tempo, menej peňazí
Hlavným dôvodom predpokladaného
spomalenia tempa ekonomiky bude nižší dopyt po našich výrobkoch. Naši najväčší
exportní partneri, teda západoeurópske ekonomiky, ich pre nedostatok peňazí
nebudú od slovenských výrobcov kupovať v takej miere ako doteraz. Slovenským
firmám teda nebudú rásť zisky tak, ako plánovali. Znamená to, že nezaplatia ani
taký objem peňazí na daniach. Dane pritom tvoria viac než tri štvrtiny príjmov
štátneho rozpočtu. Už na budúci týždeň o ňom bude hlasovať vláda. Súčasný návrh
však počíta s príjmom odhadovaným pri raste ekonomiky na úrovni 6,5 percenta,
keďže rezort financií prognózy neupravil. Na základe toho naplánoval rezort aj
výdavky.
„Pravidlo obozretnosti káže pri
rozhodnutiach o rozpočtovaní počítať skôr s pesimistickejším scenárom,“ myslí
si hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo. Analytik inštitútu INESS Richard Ďurana odporúča obozretnosť už teraz.
„Vláda by mala zvážiť, či nie je vhodné časti niektorých výdavkov zmraziť, a
vytvoriť tak rezervu pre prípadný výpadok daňových príjmov,“ hovorí Ďurana.
Nenaplnené príjmy a pridŕžanie sa naplánovaných výdavkov pre jednotlivé rezorty
totiž môžu podľa neho zvýšiť deficit.
Rezort financií to odmieta. „Ak by k
tomu (nižším príjmom) došlo, tak budeme znižovať výdavky, nie zvyšovať
deficit,“ ubezpečil Šmál. Nespresnil, ktorému ministrovi by siahli na balík ako
prvému.
Krajiny eurozóny sa už medzitým dohodli,
že môžu v dôsledku krízy viac míňať a zvyšovať svoj deficit.
Menej
aj pre domácnosti
Zníženie rastu HDP vyvolá okrem
slabšieho exportu aj menej investícií a menšie výdavky domácností, domnieva sa
analytik VÚB banky Martin Lenko. „Vplyvom krízy budú drahšie úvery, dôjde k
znižovaniu ich poskytovania, takže investície ako také pôjdu výrazne pomalšie,“
vysvetľuje Juraj Valachy z Tatra banky.
Úvery zdražejú, pretože banky v eurozóne
si neveria a požičiavajú za vyššie úroky, než je základná sadzba. Tú v snahe
vrátiť dôveru na trh znížila Európska centrálna banka aj centrálne banky v
únii. Silvia Čechovičová z ČSOB nevylúčila, že základná sadzba ku koncu
budúceho roka klesne až na 2,5 percenta zo súčasných 3,75 percenta. „Ak sa trh
spamätá a vráti sa naň dôvera, nemuseli by sme byť svedkami výrazného
zdraženia,“ povedala.
Hospodárske
noviny, 10.10.2008, Ľubomíra Raková
