Ako
povedal pre server joj.sk dňa 10.10.2008 v súvislosti so
svetovou finančnou krízou Juraj Karpiš z INESS, výraznejší dopad
pocítime na Slovensku v poklesom produkcie spoločností, ktoré vyrábajú na
export. Znížením nákupov podľa neho dôjde k poklesu dopytu po výrobkoch týchto
výrobcov.
Finančná kríza hýbe svetom, doteraz
neotrasiteľné banky stoja nad priepasťou, firmy prepúšťajú, podnikatelia
krachujú, ľudia sa boja o svoje úspory i prácu. Ekonomické problémy podľa
expertov môžu zavítať i k nám. Aj Slováci by tak mohli prísť o príjmy, či
zamestnanie. Zatiaľ to však vraj nehrozí.
Kríza už ťaží aj finančné domy, ktoré sú aktívne i na
Slovensku. Ak si však peniaze ukladáte v banke, podľa expertov sa o ne
zatiaľ báť nemusíte. „Slovenské banky
nie sú krízou priamo zasiahnuté,“ tvrdí analytik INESS Juraj Karpiš.
O úspory neprídeme…
Malo by tak byť aj v prípade Dexia Banky, ktorá sa
v Belgicku dostala do kaše na konci septembra. Jej zahraničné problémy sa
však Slovenska netýkajú. Podľa Michala Fúrika z Dexia Banky Slovensko sa
klienti nemusia báť o úspory. „Máme dostatočnú klientskú základňu na
udržanie finančnej stability a plnenie svojich záväzkov,,“ potvrdil Fúrik.
Problémy hlási aj americká poisťovňa AIG, jej slovenská vnučka to vraj necíti. „Disponujeme
vlastným imaním vo výške viac ako tri miliardy korún, čím trojnásobne prevyšuje
požadovanú výšku minimálnej solventnosti. Poisťovňa pokračuje v činnosti
štandardným spôsobom,“ informuje Amslico.
… o platy môžeme
O dobrej kondícii finančných domov hovorí aj Slovenská
asociácia bánk, podľa ktorej sú všetky banky pôsobiace u nás zdravé. Niečo
podobné si myslí aj Národná banka. A navyše, ak by aj bankové domy
zlyhali, ľudia by o svoje peniaze neprišli. Vláda navrhuje, aby z ich
úspor nestratili ani korunu. Zaručiť to má úplná ochrana vkladov – ak ju
schvália poslanci, v prípade pádu banky sporitelia dostanú svoje úspory
späť v plnej výške.
Kríza na nás môže ale udrieť z druhej strany – už teraz
má na svedomí nižší dopyt po slovenských výrobkoch, firmy tak môžu doslova
dláviť problémy. „Finančná kríza môže zasiahnuť aj slovenské spoločnosti a
zahraničné firmy pôsobiace na Slovensku,“ tvrdí Michal Páleník z Inštitútu
zamestnanosti. Pritakáva mu aj J. Karpiš,
ktorý si myslí, že výraznejší dopad pocítime v poklesom
produkcie spoločností, ktoré vyrábajú na export. „Znížením nákupov dôjde
k poklesu dopytu po výrobkoch týchto výrobcov,“ dodáva Karpiš.
Rozkývané automobilky?
A to sa už dotkne aj radových zamestnancov. Spomalí sa
im rast platov, horšie však bude, keď ich zamestnávatelia začnú prepúšťať –
tomu môže čeliť najskôr automobilový priemysel. „Áno, asi najviac sa hovorí
o tomto odvetví,“ potvrdzuje M. Páleník.
Automobilky si to však nepripúšťajú. „Možné výkyvy vo
výrobe dokážeme vyrovnať našou vysokou produktivitou,“ hovorí Petra
Kapráliková z bratislavského Volkswagenu. Automobilka však priznáva
neplánované pohyby. Vo firme sa už stretli so zástupcami zamestnancov
a prispôsobili výrobu. Škrtať pozície by ale nemali. Tak či
onak, medzi zamestnancami sa už šušká o očividnom poklese výroby
Touaregov.
A plány sa vraj nelámu ani u ďalšieho veľkého
hráča. „Rozsah výroby oproti pôvodným plánom zatiaľ nebol upravovaný,“
tvrdí Dušan Dvořák zo žilinskej Kie, ktorý však pripúšťa, že sa tak môže stať už
v novembri, alebo v decembri.
Lacnejší benzín
Tak i tak, tešiť nás zatiaľ môžu aspoň klesajúce ceny
benzínu – v tomto prípade kríza ukazuje pre ľudí prívetivú tvár.
Tankovanie by nás malo stáť menej už pri štarte víkendu. Na litri benzínu
ušetríme sedemdesiat halierov, pri nafte možno rovnú korunu. „Benzíny
a nafta na Slovensku ešte tento rok neboli tak lacné, ako tomu bude po
zmene cien,“ hovorí pre SITA analytik Tomáš Novotný.
joj.sk,
10.10.2008 – 18:08:39, Marcel Mojžiš
