INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz
navrhuje opatrenia, ktoré by vláda mala prijať,
aby bolo Slovensko lepšie pripravené na
prípadné dopady globálnej finančnej krízy. Opatrenia sa vzťahujú na
možnosti vlády na Slovensku, keďže kompetencií v monetárnej politike sme sa už reálne vzdali v
prospech Európskej centrálnej banky.
KRÍZOVÉ DESATORO INESS
1. Konať
s chladnou hlavou a neprijímať nepremyslené riešenia bez
predchádzajúcej dôkladnej analýzy. Kríza nie je prievan, ktorý zajtra pominie.
2. Šetriť
v štátnom rozpočte a zefektívniť
nakladanie s verejnými financiami. Zmraziť časť výdavkov štátneho rozpočtu a vytvoriť
tak rezervu
z dôvodu hrozby nenaplnenia očakávaných daňových príjmov. Ich pokles
bude pravdepodobným dôsledkom poklesu hospodárskej výkonnosti
Slovenska, zapríčineného nižším dopytom po tovaroch vyrábaných na
Slovensku.
Vláda by nemala riešiť výpadky daňových zdrojov ďalším zadlžovaním sa.
V čase krízy, ktorej rozsah nie známy a v prostredí zvyšovania
úrokových nákladov dlhu, nie je vhodným riešením zadlžovať budúce
generácie.
3. Nezačínať
projekty náročné na verejne financie. Negatívnym príkladom je budovanie
širokorozchodnej železnice, výstavba novej jadrovej elektrárne. PPP projekty
síce umožňujú rozloženie nákladov investície na dlhšie obdobie, ale zväzujú
ruky ďalším vládam zvyšovaním mandatórnych výdavkov. Okrem toho, že tieto
projekty sú finančne náročné, môžu prípadné problémy vyplývajúce
z finančnej krízy zastaviť ich realizáciu alebo ohroziť ich rentabilitu,
čím sa môž stať finančnými čiernymi dierami.
4. Znižovať
mieru trhovej regulácie tak, aby sa slovenská ekonomika mohla čo
najrýchlejšie prispôsobiť novým trendom a podmienkam reštrukturalizovaného
svetového hospodárstva. Podnikateľské prostredie nezhoršovať, ale zlepšovať
odstraňovaním byrokratickej záťaže a zlepšovaním vymožiteľnosti práva.
5. Nesľubovať nemožné a reálne popísať skutočný stav slovenského
finančného sektora. Vláda zdroje na splnenie neobmedzených garancií vkladov v
bankách nemá. Dôveru obyvateľstva by mala podporovať dôkladným informovaním
o stave finančného sektora.
6. Nezvyšovať
minimálnu mzdu a nezvyšovať legislatívnu ochranu zamestnancov.
Udržania konkurenčnej výhody menej nákladnej a flexibilnej pracovnej sily
je podstatné pre všetkých slovenských zamestnávateľov. Dá sa tiež predpokladať
ďalšia vlna presunu výroby z podnikov sídliacich v západných krajinách v
snahe znižovať výrobné náklady. Vláda by mala spraviť všetko preto, aby nás
investori neobchádzali.
7. Neotvárať
druhý pilier. Dôvody, pre ktoré bol zavedený, kvôli kríze rozhodne
nepominuli. Kríza nepredstavuje kolaps systému kapitálového zhodnocovania
úspor, pokles akciových trhov je prirodzenou súčasťou tohto systému
a prináša možnosti na výhodné nákupy lacnejších titulov.
8. Prípadný pokles
ekonomickej aktivity nestimulovať
vládnym dopytom ale znižovaním daní. Zníženie dane z pridanej hodnoty
či spotrebných daní by podporilo súkromný dopyt zvýšením kúpyschopnosti
obyvateľstva.
9. Neprijímať
opatrenia za účelom boja s infláciou (rastúcimi cenami) v podobe
regulácie alebo zmrazovania cien. Takéto opatrenia môžu viesť
k nedostatku tovarov a služieb a narušeniu cenového mechanizmu, ktorý
je nevyhnutný pre efektívnu alokáciu zdrojov v hospodárstve .
10. Nezachraňovať
vybrané podniky a odvetvia na úkor daňových poplatníkov. Okrem morálneho
aspektu treba prihliadať na skutočnosť, že takto vynaložené prostriedky budú
chýbať v iných, výkonnejších odvetviach slovenského hospodárstva.
V Bratislave dňa 14.10.2008
