Obnoviteľné
zdroje energie by sa mali využívať vtedy, keď sú rentabilné, povedal pre HN dňa
23.10.2008 Radovan Ďurana z INESS. Dodal tiež, že na mnohých miestach u
nás, kde sú rentabilné, sa už využívajú.
Využívanie obnoviteľných zdrojov energie je na Slovensku
stále v plienkach. Na zvýšenie ich podielu na produkcii elektriny a tepla
tlačia nielen európske inštitúcie, ale najmä rast cien fosílnych palív. V
posledných rokoch tak dostáva používanie alternatívnych zdrojov reálnu tvár aj
u nás. Najväčším potenciálom pri výrobe tepla a elektriny disponuje biomasa,
energia z vetra a vody. Viac stimulov pre investície do zelenej energie by
mohol ponúknuť štát.
Rentabilita verzus ekológia
"Obnoviteľné zdroje energie by
sa mali využívať vtedy, keď sú rentabilné,“ povedal pre HN Radovan Ďurana,
analytik INESS a zároveň dodal, že "na mnohých miestach u nás, kde sú
rentabilné, sa už využívajú“. Podiel alternatívnych zdrojov na výrobe elektriny
sa v súčasnosti podľa údajov Energetického centra Bratislava pohybuje na úrovni
12 – 18 percent, k produkcii tepla prispievajú iba menej ako štyrmi percentami.
Významnejšie investície do realizácie projektov využívajúcich obnoviteľné
zdroje sú v súčasnosti brzdené legislatívnym procesom. Podľa experta
Energetického centra Bratislava Igora Iliaša investori zatiaľ vyčkávajú na
stabilný legislatívny rámec, ktorý by garantoval výkupné ceny zelenej energie.
Návrh zákona, ktorý by mal dlhodobo garantovať výkupné ceny, je momentálne
pripravený na prerokovanie v legislatívnej rade vlády. Výšku výkupných cien by
mal stanovovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Navyše, rozdiel medzi
trhovou cenou elektriny a elektriny z obnoviteľných zdrojov by mal po novom doplácať
štát. Iliaš však upozorňuje na potenciálne riziko plynúce zo zmeny smerovania
politiky po voľbách.
 |
Biomasa vedie
Najvýhodnejším zdrojom zelenej energie je v slovenských podmienkach
biomasa, hlavne vo forme drevného odpadu a odpadov z poľnohospodárskej a
potravinárskej výroby. Je jej dostatok, čo zaručuje aj výhodnú cenu takto
vyrobeného tepla. Svoju úlohu podľa Iliaša zohráva aj nižší objem emisií a
možnosť čerpania prostriedkov z eurofondov. Z priemyselných odvetví má biomasa
najlepšie uplatnenie v drevospracujúcom a papierenskom priemysle. Najviac
kotlov na drevnú biomasu sa momentálne používa v rámci zásobovania
bytovo-komunálneho sektora, kde teplom z biomasy kúri čoraz viac miest a obcí.
Z rastúceho dopytu po kúrení biomasou by mali profitovať aj slovenskí
výrobcovia kotlov.
Perspektívu na produkciu ekologického tepla má geotermálna energia a na úrovni
domácností aj slnečné kolektory. Tie však narážajú na problém príliš vysokých
vstupných nákladov. Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov, spoločnosť
Thermo Solar, za poslednú dekádu
vykázala štvornásobný nárast počtu namontovaných kolektorov na Slovensku. Tento
rok však zaznamenala mierny pokles predaja svojich produktov. Podľa jej
generálneho riaditeľa Milana Nováka bol nižší odbyt spôsobený ohláseným
zavedením dotácií pre fyzické osoby, ktoré sa napokon nerealizovalo.
"Slovensko je pomaly jedinou krajinou únie, kde domácnosti nebudú môcť
využiť žiaden investičný stimul pri znižovaní svojej energetickej závislosti od
plynárenských monopolov,“ upozorňuje Novák.
Voda má potenciál
Výrobu zelenej elektrickej energie u nás pokrývajú prevažne vodné
elektrárne. Podľa expertov Slovensko v súčasnosti využíva takmer 60 percent
svojho hydroenergetického potenciálu. Potenciál veľkých vodných elektrární je u
nás takmer vyčerpaný, preto sa pozornosť upriamila na výstavbu malých. Najväčší
domáci prevádzkovateľ vodných elektrární, spoločnosť Slovenské elektrárne, chce v najbližších rokoch realizovať
výstavbu najmenej štyroch malých vodných elektrární. "Projekty sme
zahrnuli do investičného plánu, v rámci ktorého chceme do roku 2013
preinvestovať viac než sto miliárd korún,“ potvrdil hovorca spoločnosti Juraj
Kopřiva. O výstavbu ďalších štyroch malých vodných elektrární za 788 miliónov
korún prejavili záujem aj firmy Energo-Aqua, Hydroenergia a Velma ZH. Všetky diela by mali vyrásť na riekach Váh a Hron.
 |
Mýty o veterných turbínach
Čierneho Petra medzi obnoviteľnými zdrojmi zatiaľ drží v rukách veterná
energia. O veterných turbínach sa neustále šíria rôzne mýty o ich škodlivosti,
investori veterných parkov na Slovensku navyše nemôžu profitovať z dotácií
štátu. Podľa vyjadrenia Petra Višvádera, hovorcu ministerstva životného
prostredia, nie sú veterné parky, na rozdiel od biomasy, vodnej a solárnej
energie, preferovanými alternatívnymi zdrojmi. Na druhej strane, Iliaš
argumentuje tým, že "energia z vetra by bola najrýchlejšie realizovateľným
a najlacnejším riešením pri výrobe elektriny. Existuje tu však silný odpor
štátnej prenosovej sústavy pripájať tieto decentralizované zdroje, ktorých
výroba nie je vždy stabilná“. Jeho slová potvrdzuje aj Tomáš Lacko zo
spoločnosti Green Energy Slovakia,
ktorá na Slovensku postavila a prevádzkuje tri veterné parky. V súčasnosti má
rozpracovaných štrnásť projektov veterných elektrární v hodnote 230 miliónov
eur, ktorých realizácia sa očakáva v rokoch 2009 až 2012. Brzdou väčšej
výstavby veterných elektrární je podľa Lacka aj komplikovaný legislatívny
proces v súvislosti s posudzovaním vplyvov na životné prostredie.
Hospodárske
noviny, 23.10.2008, Mária Fertaľová
