O pozitívnych
vplyvoch eura na našu ekonomiku nás presviedčajú platení, ale aj úprimní
eurooptimisti cez všetky mediálne kanály už pomerene dlhú dobu. Nie je preto prekvapením,
že do europropagácie bola vtiahnutá aj celosvetová finančná kríza, ktorá na seba strhla takmer všetku mediálnu
pozornosť. Aj v tomto prípade má byť euro pre Slovensko požehnaním, keďže vraj
predstavuje dáždnik pred zúriacou finančnou búrkou.
Opusťme však emotívne
metafory propagačných materiálov a pozrime sa na fakty. Najčastejšie
uvádzaným pozitívom eura v súvislosti s finančnou krízou je sila
a stabilita tejto meny v porovnaní so zraniteľnou Slovenskou korunou.
Česká koruna (Maďarsko alebo nebodaj Island sú príkladmi z úplne iného
súdka) za posledné tri mesiace stratila voči doláru 32 %. Koľko stratila za
rovnaký čas pod Eurodáždnikom schovaná Slovenská koruna? Slovenská koruna
oslabila voči doláru o 16%, čiže o polovicu menej ako jej česká
sestra. Čo sa týka vývoja českej koruny voči Euru, v súčasnosti je koruna
späť na úrovniach z konca apríla 2008. Doterajší vývoj teda dáva za pravdu
zrejmému tvrdeniu, že mena, ktorú používajú stovky miliónov ľudí, sa bude hýbať
hore alebo dole menej než koruna. Otázka je, aká bude cena, ktorú za vyššiu
stabilitu zaplatíme.
Slovenské banky sú
relatívne zdravé a podľa predstaviteľov Národnej banky Slovenska majú
dostatok likvidity. To sa však o bankách v najväčších krajinách
eurozóny povedať nedá. Slovenský zdravý bankový systém v januári vstúpi do
menovej oblasti s obrovskými krachujúcimi bankami a biliónovými
záchrannými balíkmi. Okamžitým efektom bude zvýšenie medzibankovej úrokovej
sadzby, čo postaví na hlavu jednu z očakávaných výhod vstupu do eurozóny –
nižšie kapitálové náklady. Väčším rizikom ako vyššie úroky na úverovom trhu je
však riziko vysokej inflácie. Európska centrálna banka posledný rok na krízu
reaguje radikálnymi krokmi, ako sú napr. znižovanie úrokovej sadzby
a pumpovanie nových peňazí do hospodárstva. To len zvýrazňuje už tak prítomné riziká
vyššej inflácie po vstupe do eurozóny na Slovensku.
Pritom hospodárstvo
najväčších krajín eurozóny Nemecka a Francúzska nemá rásť budúci rok vôbec
a krajiny ako Írsko, Taliansko alebo Španielsko padajú do hospodárskej recesie.
Ďalšie znižovanie úrokov zo strany ECB je preto pravdepodobné, a prípadná
vysoká inflácia v trpasličej krajine akou je Slovensko na takejto menovej
politike nič nezmení.
Obavy o budúcnosť
eura zvyšuje aj rozhodnutie jednotlivých vlád eurozóny zachraňovať finančný
systém štátnymi peniazmi. Keďže vlády nemajú vlastné peniaze, vyše bilióna eur,
ktoré majú byť na tento účel použité, si budú musieť požičať. Obrovské
záchranárske výdavky tak nadobro pochovajú iluzórny Pakt stability, ktorý mal
chrániť euro pred fiškálnou nezodpovednosťou jednotlivých krajín
a znehodnocovaním spoločnej meny. Náklady záchrany nezodpovedných
európskych bánk tak cestou budúceho znehodnocovania eura ponesú aj Slováci,
ktorých bankový systém je v poriadku.
Finančná kríza odhalila neadekvátnosť
politického projektu jednotnej meny v súčasnej Európe. Hovoriť o úspešnosti
projektu v časoch stabilného prostredia posledných rokov bolo pomerne
jednoduché. V kríze sa však existencia spoločnej menovej politiky a množstva
samostatných fiškálnych politík ukazuje ako problematická. Tento paradox bude
vytvárať pnutia, ktorých výsledok je ťažké predpovedať. Nákladné záchranné
balíky populistických vlád budú prostredníctvom poklesu hodnoty eura niesť všetky
krajiny eurozóny, teda aj tie zodpovednejšie. Toto prostredie vytvára nezdravé
motivácie pre jednotlivé krajiny a môže viesť k súťaži v tom,
kto sľúbi svojím občanom viac. Rozpor, medzi jednou menovou a viacerými
fiškálnymi politikami si už uvedomujú aj politické špičky. Nicolas Sarkozy, prezident
Francúzska, ktoré v súčasnosti predsedá EÚ, už otvorene hovorí o tom,
že eurozóna v terajšej podobe nemôže pokračovať bez jednotnej ekonomickej
vlády. Začína sa tak napĺňať predpoklad, že projekt Euro je len krokom
v centralizačných ambíciách Európskej únie smerom k Európskemu superštátu.
Juraj Karpiš,INESS
