Ak
producenti nedokážu svojimi cenami konkurovať dovozom, z ekonomického hľadiska
dochádza pri podpore takejto produkcie k neefektívnemu využívaniu zdrojov,
povedal na margo výkupu nadúrody štátom dňa 30.10. 2008 pre denník SME Radovan
Ďurana z INESS.
Poľnohospodárom má okrem dotácií pomôcť
aj viac ako miliarda korún od štátu. Vláda včera totiž rozhodla, že prebytky
kŕmnej pšenice a kukurice stiahne z trhu.
BRATISLAVA. Poľnohospodári cez svoje
organizácie už nejaký čas lobujú za to, aby im vláda pomohla s nadúrodou.
Úspešne. Štát bude táto pomoc stáť 1,2 miliardy korún (40 milióna eur).
Minister pôdohospodárstva Stanislav
Becík detaily včera opísal takto. „Stiahnuť znamená, že sa to odkúpi za približne
tritisíc korún za tonu pre pestovateľa bez dane z pridanej hodnoty.“
Ministerstvo bude teda od pestovateľov
kukurice a pšenice vykupovať určitý objem úrody, aby tí nemuseli ísť dole s
cenami. Spolu pôjde o približne 400 až 450tisíc ton kukurice a kŕmnej
pšenice.
„Finančné zdroje pôjdu z mimorozpočtovej
kapitoly, preto nebudú mať dosah na štátny rozpočet, rezort ich bude riešiť v
rámci pomoci medzi Slovenským pozemkovým fondom, rezortom a štátnymi hmotnými
rezervami,“ povedal Becík.
Podľa niektorých analytikov môže
rozhýbať slovenské poľnohospodárstvo len to, ak sa odstránia dotácie a zníži
štátna regulácia trhu.
Riziko
podnikania by malo byť podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďuranu
obsiahnuté už v cenách základných surovín. „Ak producenti nedokážu svojimi
cenami konkurovať dovozom, z ekonomického hľadiska dochádza pri podpore takejto
produkcie k neefektívnemu využívaniu zdrojov,“ povedal.
Intervencia?
Minister Becík včera odmietol názory, že
ide o intervenčný nákup. Ten totiž môže vyhlásiť len únia. „Je to stiahnutie
kŕmneho obilia do kŕmnych fondov, ktoré budeme chcieť využiť buď doma, alebo
predať do tretích krajín,“ povedal.
Minister odmietol, že vyššia cena
kŕmnych zmesí, ktorá bude dosiahnutá po zásahu štátu, ovplyvní ceny mäsa.
Ďurana
si myslí niečo iné: „Ceny budú umelo držané na vyššej úrovni, čím sa deformujú
základné cenové signály v hospodárstve o tom, koľko čoho a kedy vyrábať.“
Riziko vidí aj v tom, že ak štát nedokáže následne predať suroviny za rovnakú
cenu alebo vyššiu ako pri nákupe, budú musieť cenový rozdiel zaplatiť daňoví
poplatníci.
Už
len podľa trhu
Tento rok je posledným, keď Európska
únia využíva takzvané intervenčné nákupy pri nadúrode. „Nepredpokladám, že v
budúcom roku budeme pomáhať pestovateľom, tí tak budú musieť preorientovať
svoju výrobu podľa trhu,“ povedal Becík. Od budúceho roka sa tak farmári už
nebudú môcť spoliehať na to, že ich nadbytky vykúpi štát či únia. Samozrejme,
ak nepôjde o „stiahnutie“ z trhu.
SME,
30. 10. 2008 | Zdenka Zajíčková
