Samospráva ako správca verejných peňazí by nemala
podstupovať podnikateľské riziko, pretože v prípade, že sa investícia ukáže
neefektívna, nesú náklady daňoví poplatníci, povedal pre Korzár dňa 20.11. 2008
na margo krachujúcej aerolinky, v ktorej mali podiely aj samosprávy,
Richard Ďurana z INESS.
Mesto Poprad a Prešovský samosprávny kraj musia vykryť
straty zo skrachovanej leteckej linky. Prípad znova vyvoláva otázky, či mestá a
kraje majú takto podnikať. Straty z neúspešných projektov totiž potom neplatia
župani, ani primátori či poslanci. Následky krachu znášajú občania, z ktorých
daní sa tvoria verejné financie.
POPRAD/PREŠOV. Bola to veľká sláva, keď pätica podielnikov v
januári minulého roku verejnosti predstavovala novú leteckú linku
Poprad-Sliač-Praha. "Otázkou len bude, kedy nasadíme väčšie
lietadlo," povedal vtedy zástupca súkromného akcionára zo Železiarní
Podbrezová Vladimír Soták. Popradský primátor Anton Danko mal ďalšie plány:
"Po Prahe je naším zámerom začať lietať z Popradu do Viedne."
Milión sem, milión tam
Linka nakoniec nebola úspešná a v januári musela pre
nerentabilnosť skončiť. Mesto Poprad spolu s PSK musia teraz niekoľko mesiacov
po poslednom lete zhodne zaplatiť po 1,044 milióna korún. K tejto sume treba
pripočítať ďalšie dva milióny, ktoré musel každý z dvojice vložiť.
"Dobre" obišlo mesto Vysoké Tatry, ktoré kvôli svojmu 3-percentnému
podielu doplatí "iba" 174-tisíc. Banskobystrický samosprávny kraj mal
ešte väčšie šťastie, z projektu tesne pred jeho rozbehnutím totiž vystúpil.
Mohlo byť horšie
Ak by všetci partneri v októbri minulého roku nepredĺžili
život upadajúcej linky do januára, zo strany ČSA im kvôli množstvu
zaknihovaných leteniek hrozila platba kompenzácií až do výšky 6,5 milióna
korún. Aspoň tomuto sa podarilo vyhnúť.
"Mestá nie sú
aerolinky"
Inštitút ekonomických
a spoločenských analýz vidí problém jednoznačne. "Úlohou samospráv nie je
podnikať. Samospráva ako správca verejných peňazí by nemala podstupovať
podnikateľské riziko, pretože v prípade, že sa investícia ukáže neefektívna,
nesú náklady daňoví poplatníci," hovorí riaditeľ inštitútu Richard Ďurana.
Podľa neho aj letecké podnikanie je určené pre súkromný sektor. Ďurana dodáva,
že úloha kraja a miest je v tomto prípade úplne inde. "Tí môžu v rámci
legislatívnych možností zjednodušovať záujemcom vstup na trh leteckých služieb
a nie prevádzkovať linky," myslí si riaditeľ.
Danko: Budeme opatrnejší
Aktéri samosprávy dnes tvrdia, že po bitke je každý generál.
Primátor Danko hovorí, že riziká prezieravo rozložili medzi piatich partnerov.
"Z toho dve súkromné spoločnosti zaplatili najviac," povedal
primátor. Ten chce v podobných projektoch pokračovať. "Samozrejme, budeme
oveľa opatrnejší, ale takéto veci treba podporovať. Kto neskúsi, nezíska,"
uviedol Danko. Podobne uvažuje PSK. "Motívom iniciatívy bolo podporiť
cestovný ruch. Keby verejné peniaze nevstupovali do takých projektov, dnes tu
už sto rokov nemáme ani tatranskú električku či zubačku," povedal
podpredseda Prešovského kraja Milan Baran.
Ďalší problém za miliardu
Mesto Poprad spolu so samosprávnym krajom v letectve čaká aj
ďalší a vážnejší problém. Ako podielnici letiska Poprad budú musieť riešiť
príletovú dráhu, ktorá dosluhuje. Oprava dráhy, aby letisko vôbec ostalo
funkčné, zhltne približne miliardu korún. Riešenie straty linky je oproti úlohe
nájsť miliardu iba malou omrvinkou.
–FAKTY–
Akcionárske zloženie skrachovanej Hron Air
Železiarne Podbrezová 34 %
Scheidegger TIE 27 %
Mesto Poprad 18 %
Prešovský kraj 18 %
Mesto Vysoké Tatry 3%
Tomáš Tištan
