Richard Ďurana z INESS uviedol pre Hospodárske
noviny dňa 29.12. 2008 opatrenia, ktoré by mohli prispieť k zmierňovaniu
dopadov svetovej finančnej krízy na slovenské hospodárstvo a pracovný trh.
Vláda sa v druhej polovici roka, po sérii prepúšťania v
podnikoch a znižovaní odhadov ekonomického rastu, rozhodla hľadať riešenie, ako
hospodárstvu pomôcť. Začiatkom novembra našla recept a schválila balíček s 27
opatreniami. Pomocou nich chce podporiť podnikateľov či dostavať diaľnice cez
verejno-súkromné partnerstvá. Za hlavný cieľ si premiér Robert Fico zvolil
udržanie pracovných miest. "Základnou prioritou je udržať zamestnanosť za
každú cenu,“ potvrdil premiér pri rokovaní so sociálnymi partnermi.
Zatiaľ je však otázne, kde sa na plány vlády nájdu peniaze.
Dane a odvody totiž nechce meniť, nepôjde ani cestou privatizácie a premiér
nebude škrtať ani peniaze na sociálne programy. "Nech sa budú prijímať
akékoľvek rozhodnutia, nepôjde to na úrok sociálnych programov, ktoré boli
schválené. Nepôjde to ani na úkor podpory investičných celkov, ktoré považujeme
za podstatné,“ vyhlásil.
Chcú nižšie dane
"Vláda sa zaväzuje, že nepôjde cestou zvyšovanie daní a
odvodov. To je zásadný záväzok,“ vyhlásil v novembri premiér. Podnikateľov
tento záväzok však neuspokojuje. Očakávali, že im vláda v čase krízy pomôže
práve ich znížením. "Želám si, aby sa toto nešťastné odvodové zaťaženie, o
ktorom sa na Slovensku už tak dlho hovorí, znížilo,“ podotýka prezident
Slovenského živnostenského zväzu Peter Masár.
Pokiaľ by k zníženiu daní prišlo, znamenalo by to veľký
výpadok zo štátneho rozpočtu, ktorý by ministerstvo financií muselo pokryť
inými zdrojmi. Šéf rezortu Ján Počiatek tvrdí, že pokiaľ by prišlo k zníženiu
daní z devätnásť na šestnásť percent, výsledkom by bol výpadok rozpočtu
štyridsať miliárd korún ročne.
Skoršie vrátenie dane
Kým znižovanie daní a odvodov sa do záchranného balíčka
vlády nedostalo, miesto si v ňom našlo skoršie vracanie preplatkov z dane z
pridanej hodnoty. Nakoniec to však vyzerá tak, že ani túto požiadavku
podnikateľov vláda nesplní. Počiatek argumentuje výpadkom, ktorý by to
prinieslo rozpočtu. "Skrátenie lehoty vratiek DPH zo 120, respektíve 60 na
30 dní, by stálo budúcoročný rozpočet miliardy,“ tvrdí Počiatek. Štát by totiž
na hotovostnej báze prišiel približne o osemnásť miliárd korún (597,5 milióna
eur).
Minister má aj ďalší argument. Ak by sa doba naozaj
skrátila, menej času by mali aj daňoví kontrolóri na odhaľovanie podvodníkov,
ktorí na "vratkách“ DPH zarábajú. Podľa hovorcu ministerstva Miroslava
Šmála, v prvých desiatich mesiacoch roka odhalili takéto úniky vo výške
približne miliardy korún.
Analytici si však myslia, že by vláda zvýšené výdavky na DPH
zvládla, ak by začala plniť predsavzatia o šetrení vo verejnej správe.
"Takto by výpadok bez problémov vykryla a nemusela by pre to ani robiť nič
navyše,“ pripomína analytik z Nadácie F. A. Hayeka Martin
Chren. Podľa neho podnikatelia práve dlhšími lehotami na
vracanie DPH v podstate zdarma úverujú štát.
Aspoň úvery
Podnikatelia by však mohli mať s pomocou štátu jednoduchší
prístup k úverom. Vláda totiž od bánk žiada, aby zmiernili svoju prísnu úverovú
politiku, a tým stlmili dosahy finančnej krízy na ekonomiku a obyvateľstvo.
Výsledkom bude, že štát má ručiť za rizikové úvery, ktoré banky od vypuknutia
krízy nie sú ochotné financovať. Rozdelenie garancií a ďalšie podmienky
spoločného projektu s bankami majú byť známe do 15. januára 2009. "Do
tohto obdobia minister financií v spolupráci s jedenástimi komerčnými bankami a
v spolupráci s predstaviteľmi Eximbanky a Slovenskej záručnej a rozvojovej
banky predstaví projekt, ktorý zabezpečí podnikateľovi, ktorý potrebuje úver,
že pokiaľ by v komerčnej banke narazil na prísne kritériá a nevedel by cez ne
prejsť, štát preberá garancie za takýto úver,“ povedal po decembrovom stretnutí
s bankármi Fico. Podľa neho jedna komerčná banka už podobný produkt ponúka v
spolupráci so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou. Krytie rizika si v tomto
prípade delia jedna k jednej. Premiér chce však dosiahnuť, aby ho ponúkali s
podporou štátu všetky významné banky.
Energetika a diaľnice
Medzi protikrízové opatrenia vlády sa dostala aj výstavba
diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá. Pri prvom verejno-súkromnom projekte,
výstavbe rýchlostnej ceste R1, sa už ministerstvu dopravy podarilo ukončiť
tender. Úsek medzi Nitrou a Zlatými Moravcami postaví francúzska spoločnosť
Vinci v spolupráci s medzinárodnou bankou ABN AMRO.
Vláda okrem toho plánuje aj naďalej tlačiť na čo najnižšie
ceny energií. "Regulácia cien nie je šťastné legislatívne riešenie a ide o
zásah štátu, ktorého dosahy sa budú ťažko odstraňovať v období, keď kríza
pominie,“ upozorňuje riaditeľka spoločnosti Next Finance Markéta Šichtařová.
Výsledkom tlaku štátu na ceny je aj žaloba Slovenských elektrární na
ministerstvo hospodárstva, ktoré ich vraj pri cenotvorbe diskriminuje.
Opatrenia na
zvládnutie krízy
– zabezpečiť výstavbu diaľnic v pôvodnom rozsahu
– banky majú zlepšiť financovanie programov pre malých a
stredných podnikateľov
– zriadenie monitorovacieho výboru dosahov krízy na
podnikateľov
– peniaze sa presunú zo základného výskumu do aplikovaného
– štát posilní svoj vplyv v energetických spoločnostiach
– Slovensko možno neodstaví druhý blok jadrovej elektrárne
V1 v Jaslovských Bohuniciach
Prognóza
Richard Ďurana,
analytik INESS
Balíček protikrízových opatrení hodnotíme ako balíček
dlhodobo plánovaných opatrení vlády, ktoré majú s finančnou krízou len pramálo
spoločného, a ich možnosť zmierniť dosahy krízy, je takmer nulová. Vláda by sa
mala zamerať na zlepšovanie podnikateľského prostredia, znižovanie daní a
odvodov, a celkovo motivovať súkromný sektor plošnými neselektívnymi
opatreniami, aby Slovensko zostalo atraktívne v očiach zahraničných i domácich
investorov. Za pozitívum považujeme to, čo v balíčku nie je, a to je napríklad
priama podpora vybraných odvetví či označenie prepúšťania zamestnancov za
trestný čin.
Hospodárske
noviny, Edita Muchová, 29.12. 2008
