Protekcionizmus obmedzuje medzinárodnú deľbu práce.
Nemôžu sa preto naplno využiť komparatívne výhody jednotlivých krajín a nutne
dochádza k zníženiu hospodárskeho rastu, povedal pre Aktuálne.sk dňa 6.2. 2009
Juraj Karpiš z INESS. Ak občanom zakážeme kupovať zahraničné tovary a služby,
budú sa musieť podľa neho uspokojiť s drahšími alebo menej kvalitnými domácimi
alternatívami, čo povedie k zníženiu ich životnej úrovne.
Bratislava – V súčasnosti prebieha veľká diskusia o použití
protekcionistických postupov vo svete na riešenie dôsledkov svetovej
hospodárskej krízy.
Premiér Robert Fico pred niekoľkými dňami uviedol, že pokiaľ
vláda zaregistruje, že krajiny Európskej únie (EÚ) pristupujú k zvýhodňovaniu
domácich firiem na úkor zahraničných, zvolí takýto postup aj Slovensko.
Ministerstvo hospodárstva je ale za to, aby sa dodržiavali
platné smernice a nariadenia EÚ.
"Protekcionistické opatrenia vo svete sledujeme. Nie sú
však riešením podstaty hospodárskej krízy. Každú situáciu ovplyvňujú objektívne
faktory. Preto si nechávame právo reakcie na vzniknutý stav," povedal
hovorca ministra hospodárstva Branislav Zvara pre Aktuálne.sk.
Podľa neho sa protekcionistické opatrenia uplatňujú aj v
súčasnosti napríklad v oblasti obchodu s oceľou, potravinami, mäsom alebo odevmi.
Zvara súhlasil s tým, že zavedenie "ochranárskych" opatrení by
vytlačilo problémy do chudobnejších krajín Ázie alebo Afriky.
Svetové ekonomické elity však varujú, že protekcionizmus
krízu ešte viac prehĺbi. Rovnaké postoje zaujali aj analytici, ktorých oslovilo
Aktuálne.sk.
Cesta k neefektivite
Podľa ekonomického prognostika Slovenskej akadémie vied
(SAV) Pavla Kárásza protekcionizmus nie je žiadnou novinkou. "V prevažnej
miere deformuje trh a z toho dôvodu z dlhodobého hľadiska prevažujú negatívne
dôsledky," uviedol pre Aktuálne.sk.
Juraj Karpiš z
Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz tvrdí, že protekcionizmus
obmedzuje medzinárodnú deľbu práce. Nemôžu sa preto naplno využiť komparatívne
výhody jednotlivých krajín a nutne dochádza k zníženiu hospodárskeho rastu.
"Ak občanom
zakážeme kupovať zahraničné tovary a služby, budú sa musieť uspokojiť s
drahšími alebo menej kvalitnými domácimi alternatívami, čo povedie k zníženiu
ich životnej úrovne," povedal Karpiš pre Aktuálne.sk.
Podľa analytika X-Trade Brokers Kamila Borosa
protekcionistické opatrenia znevýhodňujú spoločnosti, ktoré dokážu vyrábať
produkty efektívne a lacnejšie, na druhej strane zvýhodňuje neefektívne
hospodáriace spoločnosti.
"Typickým príkladom je štátna pomoc americkým automobilovým
výrobcom, ktorí strácajú trhový podiel v USA na úkor japonských a európskych
výrobcov vyrábajúcich lacnejšie a úspornejšie modely automobilov," uviedol
Boros pre Aktuálne.sk.
Jednou z najväčších hrozieb protekcionistických opatrení je
práve reťazová reakcia ďalších krajín.
"Z globálneho hľadiska vyúsťuje protekcionizmus do
poklesu zahraničného obchodu, navyše môže vyvolať dominový efekt v podobe
zavádzania protekcionistických opatrení v ďalších krajinách, ktoré sa budú
snažiť eliminovať negatívne dopady protekcionizmu zo strany svojich obchodných
partnerov na domácich výrobcov," konštatoval Boros.
Na chvíľu zafunguje,
potom deformuje
Protekcionizmus môže podľa Jána Marušinca z inštitútu MESA
10 z krátkodobého pohľadu zachrániť pracovné miesta v danej krajine, z
dlhodobého pohľadu však vedie k neefektívnej výrobe. Preferovanie domácich
výrobcov tak môže paradoxne krízu ešte viac prehĺbiť, dodal.
"Cenou za protekcionizmus však bývajú v závislosti od
opatrenia vyššie výdavky vlády, alebo vyššie ceny pre domácich
zákazníkov," poznamenal Boros pre Aktuálne.sk.
"Vo väčšine prípadov viedol v minulosti protekcionizmus
k deformácii medzinárodného konkurenčného prostredia, kde ten menej schopný
získal a ten schopnejší stratil," doplnil.
Podľa Karpiša pri
protekcionizme získavajú najmä lobisti, zatiaľ čo spotrebitelia jednoznačne
strácajú.
Škodili by sme sami
sebe
Slovensko je otvorenou ekonomikou, ktorá so sebou prináša
vysokú mieru zahraničnoobchodnej výmeny. Preto by bolo pri rozbujnení
protekcionizmu vysoko ohrozené. Ani prípadná odveta by však Slovensku nijako
nepomohla.
"V prípade uplatňovania protekcionistických opatrení zo
strany našich hlavných obchodných partnerov by sa to na našej ekonomike
prejavilo veľmi negatívne. Keby sme však mali takéto opatrenia opätovať,
škodili by sme predovšetkým sami sebe," poznamenal Marušinec.
Aj Kárász nabáda k opatrnosti. Slovenská vláda by mala podľa
neho zavedenie protekcionizmu dôkladne zvážiť. "Musíme si byť vedomí
negatívnych dôsledkov a musíme niesť zodpovednosť. S takýmito postupmi treba
narábať nanajvýš opatrne," povedal prognostik SAV.
Karpiš zdôraznil, že
protekcionizmus poškodzuje spotrebiteľov bez ohľadu na dôvod ich zavedenia.
"Ani odvetné protekcionistické opatrenia preto z pohľadu občanov Slovenska
nedávajú zmysel," zhodnotil pre Aktuálne.sk.
Podľa Borosa by bolo zavedenie protekcionistických opatrení
logickým vyústením boja o investorov a pracovné miesta.
"Slovensko však disponuje oproti väčšine krajín EÚ
viacerými konkurenčnými výhodami, ako sú napríklad nízke výrobné náklady alebo
menová stabilita, čo potrebu prijatia protekcionistických opatrení
znižuje," konštatoval.
Obchodná vojna už
možno začala
Prvé náznaky protekcionistického zemetrasenia nevyšli len z
USA, ale najmä Francúzska a EÚ.
Paríž chce, aby francúzske automobilky výmenou za štátnu
pomoc nakupovali autodiely najmä od francúzskych výrobcov. Ak by takýto návrh
prešiel, bol by podobný americkému plánu nazvanému "Kupuj americké
výrobky", ktorý však prezident Barack Obama zrejme zatiaľ nepodporí.
Voči kroku USA už namietala EÚ, ktorá sa obáva zablokovania
amerického trhu pre európske oceliarne. Paradoxne práve Európska komisia (EK) v
predchádzajúcich mesiacoch zvýšila dovozné clá na viacero druhov čínskych
produktov.
Komisia zdôvodňovala tieto opatrenia narastajúcim deficitom
obchodnej bilancie s Čínou. V roku 2008 dosiahol 160 miliárd eur. Medzinárodné
pravidlá totiž umožňujú krajinám, aby zaviedli mimoriadne clo na tovar, ktorý
sa dováža za dumpingové ceny.
Peking však upozornil na to, že napríklad nedávne zvýšenie
cla na dovoz čínskych šraubov a matíc do EÚ o 85 percent bolo jednoznačným
protekcionistickým opatrením, keďže clá sa nedotknú dvoch európskych
producentov, ktorí majú závody v Číne.
Marek Ročkár
