Začnime tam, kde kríza začala. Keď prezidenta Obama
dňa 20. januára inaugurovali, povedal, že „existuje všeobecná zhoda, že naša
vláda musí konať, že potrebujeme záchranný plán, ktorý pomôže nakopnúť
hospodárstvo“. Napriek tomu, že počas krízy sa naozaj podozrivo veľa ekonómov
stane keynesiánmi, existuje aj veľa takých čo s masívnymi zásahmi štátu do
ekonomiky nesúhlasia.
O týždeň neskôr
zverejnila stovka profesorov ekonómie z univerzít naprieč celými Spojenými
štátmi, medzi nimi niekoľkí nositelia Nobelovej ceny, otvorený list, kde jasne
deklarujú svoj nesúhlas, vyššie vládne výdavky podľa nich nie sú cestou k
zlepšeniu výkonnosti hospodárstva.
Nečinnosťou sa ale politický
kapitál získava len ťažko, preto ako huby po daždi vznikajú nielen za oceánom nové
vládne programy, balíčky či stimuly.
Slovenská vláda začína
konať tiež a po pro forma opatreniach obsiahnutých v novembrovom
balíčku schvaľuje spolu s Radou pre hospodársku krízu opatrenia, ktoré
majú konkrétny charakter. Vládu musíme pochváliť za doposiaľ aspoň proklamované
odhodlanie šetriť a snahu vyhnúť sa vyššiemu deficitu, a tiež za to,
že sa do jej zorného poľa zmestili aj tí, ktorí sú v boji s krízou na
frontovej línii – zamestnávatelia. Menej optimizmu už ale zostáva po detailnejšom
pohľade na priority a budúcu úlohu vlády v hospodárstve.
Pozitívom je zvýšenie
nezdaniteľnej časti základu dane. Ľuďom ostane vo vreckách viac peňazí
a možno sa vláde podarí naplniť cieľ, kvôli ktorému toto opatrenie
zavádzala – zvýšiť spotrebu. Hospodársky útlm však nie je krízou spotreby
u nás, ale vo svete a na Slovensko má určujúci dopad kríza spotreby
v krajinách, ktoré sú našimi hlavnými obchodnými partnermi. V dôsledku
krízy prejdú všetky ekonomiky sveta zmenami. Ilúzia nadbytku sa nevyhnutne
zmení na triezvejší pohľad na úspory a zmenené preferencie spotrebiteľov. Mnoho
podnikov bude musieť zaniknúť, a naopak, mnoho nových vznikne. O tom,
ako budú nové reštrukturalizované ekonomiky vyzerať, naša vláda nerozhodne, a môže len ovplyvniť hladkosť tohto
prechodu. Preto mnohé opatrenia, ktoré vláda schvaľuje, nielenže nemôžu
priniesť dlhodobý pozitívny efekt, ale pri detailnejšom pohľade sú dokonca
mrhaním peňazí, ktoré budú chýbať niekde inde. Príkladom je štátny príspevok na
odvody pre tých zamestnávateľov, ktorí svojim zamestnancom skrátia pracovnú
dobu na tri alebo štyri dni. Áno, z krátkodobého hľadiska sa podarí načas
zastaviť rast nezamestnanosti, na druhej strane ale ide v prípade podpory
podnikov, ktoré stratili odbyt, len o posúvanie nezvratného konca
a plytvanie našimi peniazmi. Ďalším opatrením, na ktoré vláda plánuje
vyčleniť v najbližších dvoch rokov až šesť miliárd korún, je zriaďovanie
sociálnych podnikov. Vláda takto podporí umelé pracovné miesta
v podnikoch, ktoré nielenže nemajú odbyt a teda sú dlhodobo
neperspektívne, ale aj zvyšujú konkurenciu zdravým podnikom. Selektívna podpora
vybraných podnikov za účelom zachovania existujúcich pracovných miest by mala
byť nahradená snahou o vytvorenie prostredia, v ktorom nové pracovné
miesta ľahko vznikajú. Preto vítame odvodové prázdniny pre začínajúcich
živnostníkov. Škoda len, že vláda toto opatrenie nerozšíri na celý trh práce
a neprijíma opatrenia, ktoré nepomôžu selektívne, ale všetkým
podnikateľom, súčasným aj budúcim, domácim aj zahraničným. Premiér razantne
odmieta diskusie o možných zmenách v Zákonníku práce. Pritom pružnejší
trh práce môže Slovensku v konkurenčnom prostredí ostatných krajín
v boji o investície iba pomôcť.
Začali sme americkými
profesormi ekonómie a tiež nimi skončíme. Radia novej nádeji Ameriky,
prezidentovi Obamovi nasledovné: „viera, že vyššie vládne výdavky pomôžu nášmu
hospodárstvu, je víťazstvom nádeje nad skúsenosťou. Ak chcú politici zlepšiť
stav hospodárstva, mali by sa zamerať na reformy, ktoré odstránia bariéry pri
zamestnávaní, šetrení, investovaní a výroby. Nižšie dane a obmedzovanie
veľkosti vlády sú najlepším spôsobom ako použiť fiškálnu politiku na
naštartovanie rastu.“
Richard Ďurana, INESS
