Pred polrokom len málokto nazýval odhad
hospodárskeho rastu o 6,5 percenta na rok 2009 za príliš optimistický. Po lete
sa nálada zmenila a cez októbrových 4,5 percenta sme sa dostali k dnešným dvom
percentám. Uvidíme, či tempo znižovania odhadu rastu o 2 percentá zachováme aj
v nasledujúcom štvrťroku.
V reči čísel o 4 percentá nižší hospodársky rast znamená, že Slováci vyprodukujú
zhruba o 80 miliárd Sk menej, ako sme očakávali. Na priblíženie tohto čísla
môžeme uviesť malý prepočet. Slovenský HDP je z tretiny tvorený mzdami.
Zjednodušene teda platí, že pri 4 % raste dostane každý z dvoch miliónov
slovenských zamestnancov vo výplate priemerne o tisícku menej, ako by dostal
pri raste ekonomiky o 6,5 percenta…
Ako je však možné, že v takom krátkom období dôjde k takému radikálnemu
prehodnoteniu hospodárskeho rastu? Vysvetlenia sú v princípe dve. Naša
schopnosť odhadovať budúce ekonomické správanie "sveta" je obmedzená.
Hospodárstvo nie je futbalový zápas, v ktorom je jasný cieľ a motivácia
účastníkov. Málokto pred pol rokom tušil, že na prelome rokov sa v USA kúpi o
tretinu menej nových áut ako pred rokom. Netušili to ani v Nemecku, našom
najväčšom obchodnom partnerovi, kde klesol predaj áut o 15 percent. Nie náhodou
klesol slovenský export v novembri o 16 percent. S exportnou orientáciou súvisí
druhé vysvetlenie. Hodnota slovenského exportu dosahuje 85 % HDP.
Keďže dopredu nevieme, o koľko menej áut a televízorov vyvezieme, nemôžeme
mať ani presnú predstavu o tom, ako sa v tomto roku zmení hospodárstvo. Ten,
kto sa odvažuje tvrdiť, že v budúcom roku to už bude lepšie, je pravdepodobne
šťastným vlastníkom krištáľovej gule. Na ilustráciu: najhlbší pokles ekonomiky
zaznamenali Spojené štáty americké počas tretieho (!) roka trvania hospodárskej
krízy v 30. rokoch minulého storočia. Tým nechcem povedať, že takýto scenár
čaká aj nás, ale nedá sa s istotou vylúčiť. Neistota je všadeprítomná a týka sa
prognóz výroby, nezamestnanosti aj platov.
Už teraz dochádza k výraznej zmene správania spotrebiteľov, ktoré bolo
doteraz z veľkej časti financované lacným dlhom. Možnosť pohodlného zadlžovania
povzbudzovala spotrebu, čo motivovalo producentov každoročne zvyšovať výrobu.
Je pravdepodobné, že minimálne časť mohutného hospodárskeho rastu Slovenska
bola vyvolaná práve takto stimulovaným dopytom. Faktor neprirodzeného rastu
spotreby ešte zvýrazňuje citlivosť slovenskej ekonomiky na súčasné hospodárske
spomalenia v rozvinutých krajinách, a preto aj prípadný pokles HDP na konci
roka by nemal nikoho prekvapiť.
Na prudký rast miezd, ktorý sme zaznamenali v minulých rokoch, tak nezostane
veľa dôvodov. Výzvou ostáva udržanie zamestnanosti. Bohužiaľ, treba zopakovať
vyššie opísané. Kocky budú musieť byť prehádzané. Očakávať, že po prekonaní
krízy sa vrátime do stavu v roku 2007, je ilúziou. Mnohé staré pracovné miesta
budú musieť zaniknúť. Slovensko je malá krajina, a preto štruktúra nášho
hospodárstva musí odrážať potreby väčších a bohatších krajín. Ak nevytvoríme
podmienky, v ktorých budú môcť nové miesta flexibilne vznikať a zanikať podľa
meniacich sa podmienok, súčasnú mieru zamestnanosti sa nám udržať nepodarí.
Radovan Ďurana, analytik INESS
