Vhodnejšie by bolo zníženie odvodov, ktoré by
zamestnávateľom umožnilo pružnejšie reagovať na zmeny v zahraničnom dopyte. Od
akéhokoľvek opatrenia prijatého na Slovensku si však nemôžeme sľubovať zázraky,
pretože ak sa z útlmu nepreberie Nemecko či Česko, najväčší obchodní partneri
Slovenska, firmy nebudú mať pre koho vyrábať a vyvážať, povedal pre ČTK
dňa 18.2. 2009 Radovan Ďurana z INESS.
Nižšie dane pre väčšinu zamestnaných, menej administratívy
pre podnikateľov či voľnejšie ruky samosprávy pri hospodárení. Poslanci v
utorok odobrili ďalší, v poradí už tretí balíček opatrení, ktoré majú od marca
začať pomáhať krajine v čase krízy.
Vyliečiť ekonomiku z "chrípky“ sa nimi podľa odborníkov
nepodarí, keďže problém leží za hranicami Slovenska, môžu však pomôcť tlmiť
následky choroby.
"Opatrenia síce idú v zásade správnym smerom, sú však
nedostatočné a nebudú schopné dať ekonomike dostatočný impulz,“ myslí si bývalý
minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Parlament napríklad nepodporil jeho návrh
na zníženie rovnej dane zo súčasných 19 na 16 percent. Živnostníci aj malí
podnikatelia od vlády žiadajú napríklad zvážiť znižovanie odvodov.
Aj podľa Radovana Ďurana z Inštitútu
INESS by vhodnejšou reakciou vlády na krízu bolo zníženie odvodov, ktoré by
zamestnávateľom umožnilo pružnejšie reagovať na zmeny v zahraničnom dopyte.
"Od akéhokoľvek opatrenia
prijatého na Slovensku si však nemôžeme sľubovať zázraky,“ povedal pre agentúru
ČTK. Ak sa totiž z útlmu nepreberie Nemecko či Česko, najväčší obchodní
partneri Slovenska, firmy nebudú mať pre koho vyrábať a vyvážať.
Podľa ekonómov by mohlo tento rok hospodárstvo nad vodou držať najmä míňanie
ľudí. Pomôcť podporiť spotrebu domácností by mohli aj nižšie dane, ktoré v
utorok schválil parlament. Už marcovú výplatu by mala mať väčšina zamestnaných
ľudí vyššiu o 9,33 eura (281 korún). Zdvihne sa totiž tzv. nezdaniteľné
minimum, teda suma, z ktorej sa štátu neplatí daň. Človek s hrubým mesačným
platom do 1 474 eur (44 400 korún) by mal vďaka tomu zaplatiť do štátnej kasy
menej na daniach.
Ľudia s nízkymi zárobkami by mali k výplate získať vyššiu zamestnaneckú
prémiu. Pôvodne mali mať tento rok nárok na zhruba 6,9 eura (približne 200
korún) mesačne od štátu. Po odsúhlasení zmien by si mali prilepšiť až o 15,09
eura (455 korún) každý mesiac. Peniaze však uvidia až v marci budúceho roka pri
ročnom zúčtovaní daní či podaní daňového priznania.
Poslanci nakoniec nesúhlasili s vládou navrhnutým neskorším podaním daňového
priznania, ktoré by živnostníkom či firmám umožnilo neskôr zaplatiť prípadné
nedoplatky na dani. Podľa šéfa finančného výboru Jozefa Buriana (Smer) totiž
hrozilo, že niektorí podnikatelia by pri dlhšej lehote platili vyššie preddavky
na dani, ktoré by nezodpovedali ich skutočným príjmom za minulý rok.
Čo prináša tretí balíček
Vylepšenia zákona o dani z príjmov pre ľudí aj firmy
- pracujúci s platom do 1 474
eur (44 400 Sk) získajú v marcovej výplate 9,33 eura (281 Sk) vďaka
zvýšeniu sumy, z ktorej sa daň neplatí - ľudia so mzdou od polovice
minimálnej mzdy 148 eur (4 450 Sk) po 388 eur (11 680 Sk) majú nárok na
zamestnaneckú prémiu najviac 15,09 eura (455 Sk) - aj ľudia, ktorí nemajú
trvalý pobyt na Slovensku, si budú môcť uplatniť nezdaniteľnú časť na
manželku, na príspevky do tretieho piliera, daňový bonus na deti - Slováci zarábajúci v
zahraničí, s trvalým pobytom na Slovensku, nebudú musieť doma doplatiť daň
z príjmov - podnikatelia si budú môcť
uplatniť do nákladov drahší majetok, vstupná cena hmotného majetku sa
zvyšuje na 1 700 eur (51 214 Sk) z doterajších 996 eur (30 005 Sk),
vstupná cena nehmotného majetku na 2 400 eur (72 302 Sk) z 1 660 eur (50
009 Sk) - malý podnikateľ s obratom
do 170–tisíc eur (zhruba 5,1 milióna korún) nemusí viesť účtovníctvo, len
tzv. zjednodušenú daňovú evidenciu
Úľava pre obce a mestá
- samospráva, ktorá dostane
pre krízu menej peňazí do rozpočtu, bude môcť presúvať peniaze z minulých
rokov či kapitálových investícií na bežnú prevádzku. Po použití týchto
peňazí nebude mať povinnosť dodržať vyrovnaný rozpočet - firmy sa môžu dostať k
investičným stimulom pri polovičnej investícii v porovnaní s doterajšími
pravidlami, v najchudobnejších regiónoch tak môže podnik získať od štátu
úľavy už pri kúpe majetku od 3,3 milióna eur (100 miliónov korún),
ministerstvo hospodárstva si od zmäkčenia pravidiel sľubuje štyridsať
nových projektov a 3,5 tisíca nových pracovných miest, ktoré by štát
podporil stimulmi vo výške 36,5 milióna eur (1,1 miliardy Sk)
Administratívna a ďalšia pomoc firmám
- hranica ročného príjmu, do
ktorej podnikatelia môžu viesť jednoduché účtovníctvo, sa zvýši na
200–tisíc eur (asi šesť miliónov Sk) - podnikateľ si nemusí viesť
knihu jázd, do nákladov si môže dať 80 percent výdavkov na spotrebované
palivo - mesačným platiteľom dane z
pridanej hodnoty (DPH) sa skráti lehota pre vratky nadmerných odpočtov zo
60 na 30 dní - viaceré firmy v rámci
jednej skupiny môžu využiť tzv. skupinovú registráciu pre DPH, takže na
účely platenia budú vystupovať ako jeden subjekt - obchodníci, ktorí predávajú
spotrebiteľské balenie liehu, nebudú musieť predkladať colnému úradu
oznámenia o množstve prijatého a vydaného liehu a stave jeho zásob + zníži
sa administratívna zaťaž podnikateľov
Protikrízové balíčky
Prvý balíček vláda ho schválila ešte v úvode novembra, v
decembri tento balíček vylepšovala, na vyše 30 opatrení nevyčlenila ani korunu
Druhý balíček schválil parlament minulý týždeň. Na sedmičku
opatrení najmä na podporu zamestnanosti by malo ísť tento rok viac ako 70
miliónov eur (2,1 miliardy korún)
Tretí balíček schválili poslanci v utorok Zmeny najmä v
oblasti daní by mali stáť štát aj samosprávy tento rok zhruba 200 miliónov eur
(6 miliárd korún)
Jana
Hambálková, Pravda | 18. februára 2009
