Konzervatívne fondy si v druhom pilieri držia primát (SME)



Radovan Ďurana z INESS považuje za veľmi
pravdepodobné, že ak by táto kríza významne zasiahla dlhopisové fondy,
negatívny dopad sa prejaví aj v reálnej ekonomike a postihnutý bude rovnako aj
prvý pilier. Povedal tak pre SME dňa 23.2. 2009.



Väčšina sporiteľov, ktorí si sporia na penziu v rastových
alebo vyvážených dôchodkových fondoch, nemá na účtoch  dnes toľko, koľko do systému vložili.

BRATISLAVA. Pohľad na výpis z dôchodkového účtu, ktorý v
týchto dňoch rozposielajú svojim klientom dôchodkové spoločnosti, väčšinu
sporiteľov nepoteší. Na penzijnom účte majú momentálne menej, ako je súčet
príspevkov, ktoré do druhého piliera poslali.

Platí to až na výnimky pre sporiteľov rastových a vyvážených
fondov, ktorých je v druhom pilieri vyše 95 percent. Príspevky ľudí, ktorí si
sporia v konzervatívnom fonde, si doteraz pripísali mierne zhodnotenie.

Zatiaľ sa zhodnocujú
iba konzervatívne fondy

Sporiteľ v jednom vyváženom fonde, ktorý nám dovolil pozrieť
sa na stav svojho dôchodkového účtu, momentálne stráca 143,88 eura. Do druhého
piliera odvádza okolo 70 eur. Prvý príspevok mu prišiel na jeho dôchodkový účet
v septembri 2005. Odvtedy do druhého piliera poslal spolu 2433,84 eura.
Aktuálna hodnota jeho penzijného účtu je však iba 2289,96 eura.

Dôchodkové správcovské spoločnosti sa netaja tým, že
priemerný sporiteľ má na účte v rastovom fonde menej, ako je súčet všetkých
jeho doterajších príspevkov. No žiadny zo sporiteľov neprišiel o všetky úspory,
ako ešte prednedávnom tvrdili niektorí verejní činitelia.

To, že momentálne sú na tom najlepšie ľudia v
konzervatívnych fondoch, ukazuje aj príklad nášho fiktívneho sporiteľa.
Prepočet je urobený na základe reálneho vývoja hodnôt dôchodkových jednotiek.

Ak vstúpil do druhého piliera hneď na začiatku a pravidelne
každý mesiac na svoj účet posielal 43,15 eura, k 31. januáru 2009 mal na účte v
konzervatívnom fonde o šesť percent viac, ako je suma príspevkov, ktoré mu
prišli na dôchodkový účet.

To však neplatí o momentálnom stave na účte v rastovom a
vyváženom fonde. Ak by šlo o investíciu, ktorú by si mohol z týchto fondov
vybrať, v oboch prípadoch by náš sporiteľ zrealizoval stratu.

Keď porovnáme momentálnu stratu s novembrom, v prípade
rastového fondu je na porovnateľnej úrovni. Pri vyváženom fonde sa mierne
znížila.

Do akcií investujú
menej

Tí, ktorí sledujú vývoj na akciových trhoch, vedia, že
súčasné straty spôsobil najmä výrazný prepad cien akcií za posledný rok.
Nedôvera na finančných trhoch, ktorú vo väčšej miere odštartovala hypotekárna
kríza v USA, zatlačila akciové indexy do rekordných strát. Správcovia
dôchodkových fondov na to reagovali tak, že znižovali podiel akciových
investícií.

Axa DSS napríklad za posledný rok znížila podiel akciových
investícií v rastovom fonde približne z 19 na 10 percent a vo vyváženom fonde z
15 na 8 percent. „Dlhopisové investície sa naopak zvýšili zo zhruba 50 na 60 až
70 percent," povedal portfólio manažér dôchodkovej spoločnosti Erik
Osuský.

Podiel dlhopisovej zložky na úkor akciovej zvyšovali počas
minulého roka aj ostatné penzijné spoločnosti. „Pred rokom sme mali vo
vyváženom fonde zastúpených približne 16 percent akcií a v rastovom fonde
približne 20 percent akcií, v súčasnosti je to 7 percent a 9 percent,"
povedal portfólio manažér ČSOB AM Vladimír Ravinger.

Zákon pritom umožňuje rastovým fondom investovať do akcií až
80 percent majetku vo fonde. „Predpokladáme, že v najbližšom polroku budeme
akciovú zložku v oboch fondoch zvyšovať," povedal Ravinger.

Problém je, že finančná kríza zasahuje aj do zhodnotenia
najmä korporátnych a bankových dlhopisov, a to hlavne zahraničných. Je to
preto, že vzrástla riziková prirážka ich emitentov. Následným precenením
dlhopisov ich cena klesá.

Šéf ČSOB DSS Vladimír Šošovička však hovorí, že v portfóliách
dôchodkových fondov sú najmä štátne dlhopisy či dlhopisy tunajších bánk, kde je
takéto riziko podstatne nižšie.

Analytik inštitútu
INESS Radovan Ďurana považuje za veľmi pravdepodobné, že ak by táto kríza
významne zasiahla dlhopisové fondy, negatívny dopad sa prejaví aj v reálnej
ekonomike a postihnutý bude rovnako aj prvý pilier.

SME,
23. 2. 2009 | Marianna Onuferová

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše ocenenia
Copyright © 2006 - 2026 INESS – Institute of Economic and Social Studies | All Rights Reserved