Nové a nové opatrenia prijíma vláda
v súčinnosti s Radou pre hospodársku krízu na minimalizovanie dopadov
hospodárskeho spomalenia. Hoci napríklad posledný parlamentom schválený
balík obsahuje mnohé pozitívne kroky (zvýšenie nezdaniteľného minima,
zjednodušenie administratívy pre podnikateľov, skrátenie lehoty na vrátenie DPH
a.i.), ich účinnosť je, predovšetkým pri dlhšom trvaní krízy a exportnej
závislosti, nedostatočná.
Ďalšie možné návrhy z dielne ministerstva financií, konkrétne
odpustenie DPH pri nákupe osobných a malých úžitkových automobilov alebo
zavedenie takzvaného šrotovného, už ani zďaleka nemožno hodnotiť kladne.
Združenie automobilového priemyslu SR predpokladá, že by sa tým zvýšil predaj
o 40 – 50 000 automobilov, no bolo by to skutočne tak ? Nie je reálny
prínos a ekonomická efektívnosť takéhoto opatrenia nič iné ako len mýtus?
Na Slovensku sa za uplynulý rok na základe údajov Združenia automobilového
priemyslu predalo takmer 97 000 automobilov, no značky a modely
vyrábané na našom území tvorili len menej ako 10 % z celkového predaja.
Preto by akákoľvek plošná podpora pomohla v oveľa väčšej miere zahraničným
dovozcom ako domácim výrobcom, pre ktorých by bol efekt len minimálny, čo
vyplýva aj zo skutočnosti, že na našom trhu umiestňujú len okolo 1 % svojej
produkcie.
Odhliadnuc od tejto skutočnosti, pri porovnaní nákladov na tieto zmýšľané
opatrenia a prínosov z nich plynúcich vzniká nepomer, ktorý je
dôkazom ich ekonomickej neefektívnosti. Pri odpustení DPH by sa príjmy štátneho
rozpočtu znížili približne
o 230 mil. €, šrotovné vo výške napríklad 1 000 € by znamenalo
výdavky v sume odhadom 100 mil. €. Na druhej strane, cenové zvýhodnenie
automobilov by len veľmi nepravdepodobne viedlo k uvádzanému rastu
predaja. Veď nedávno už nastal porovnateľný pokles cien ešte vplyvom
posilňovania slovenskej koruny, ale odbyt sa výraznejšie nezvýšil. Takže
výsledkom by bola skutočne len minimálna stimulácia automobiliek v SR
a zamestnanosti v nich, vyrobilo by sa možno o pár tisícov áut
viac, čo ale za tak vysoké náklady určite nestojí.
Čiastočným riešením by mohlo byť odpustenie DPH alebo priame dotácie len
pre automobily vyrábané v SR, no takýto krok je z medzinárodného
hľadiska mimoriadne nebezpečný a zrejme aj v rozpore
s legislatívou Európskej únie. Mohol by tým vzniknúť nebezpečný precedens
, ktorého dôsledkom by boli odvetné opatrenia v ostatných krajinách. Podobným
prvkom protekcionizmu sa treba nespochybniteľne vyhnúť, pretože vedú vždy len
k stratám komparatívnych výhod z medzinárodného obchodu, čo by pre
našu exportne orientovanú ekonomiku predstavovalo cestu do záhuby.
V neposlednom rade si treba uvedomiť, že všetky selektívne opatrenia
jednostranne zvýhodňujúce dané odvetvie, produkt či službu vedú
k deformácii trhu a nie je obhájiteľné, prečo podporiť práve tieto
výrobky a nie iné. Vláda by sa mala zaoberať plošnými opatreniami
podporujúcimi obyvateľstvo a podnikateľské subjekty, a nie nekriticky
preberať rozhodnutia zahraničných
krajín. A ak už chce preberať, mohla by svoju pozornosť obrátiť napríklad
na susednú Českú republiku, kde postupne dochádza k znižovaniu odvodového
zaťaženia.
Tomáš Skukalík
Autor je spolupracovníkom INESS
