Podľa Radovana Ďuranu z INESS výstavba
štadiónov na rozdiel od diaľnic nemá schopnosť stimulovať príchod investorov, a
preto je podľa neho výhodnejšie stavať štadióny formou verejno-súkromného
partnerstva. Až ochota riskovať súkromné zdroje v takomto projekte by podľa
neho bola dôkazom, že projekt je rentabilný, povedal pre SME dňa 27.2. 2009.
Upresnenie: Redaktor nesprávne interpretoval vyjadrenie Radovana Ďuranu. Ten za výhodnejšie nepovažuje projekty verejno-súkromného partnerstva, ale projekty, financované výhradne súkromným kapitálom. Pri PPP projektoch totiž staviteľ (koncesionár) nenesie celé riziko projektu.
BRATISLAVA. Futbalisti budú hrať domáce zápasy mimo
Slovenska alebo požiadajú UEFA o ďalšiu výnimku v súvislosti s nevyhovujúcimi
štadiónmi. Súčasná platí do konca roka, a preto je nevyhnutné čo najskôr
postaviť štadión, ktorý by spĺňal prísne
kritériá UEFA.
Podľa prezidenta futbalového zväzu Františka Laurinca ho
nemožno postaviť bez pomoci štátu. Premiér Robert Fico však vylúčil finančnú
dotáciu v čase finančnej krízy. A tá môže trvať aj niekoľko rokov.
„Kým sa na Slovensku nezlepší infraštruktúra štadiónov,
všetka naša snaha o legislatívne zmeny bude narážať na bariéru. Práve to je
krok, ktorý musí urobiť vláda," odpovedal na otázku SME Laurinec.
Zväz nestavia
Tvrdí, že výstavba štadióna nie je úlohou futbalového zväzu.
„Ten môže iniciovať výstavbu, konzultovať prípadné problémy, ale samotná
výstavba je vždy otázkou miest, samospráv a v niektorých krajinách štátu."
Zväz podľa jeho prezidenta nemá ani financie na výstavbu, čo
hovoril včera a vysvetľoval aj koncom minulého roka.
„S výnimkou Anglicka, kde klub zaplní štadión aj za tých
tridsať či štyridsať eur vstupného, v celej Európe investujú do štadiónov iné
subjekty ako štát. Napríklad v Nemecku spolkové krajiny a mestá."
Laurinec priznal, že si na druhej strane uvedomuje, že
futbal nie je vákuum, ktorého by sa hospodárska kríza netýkala.
„Preto rešpektujeme situáciu a riziká spôsobené krízou a
hľadáme spôsoby, ako by sa dal štadión postaviť bez toho, aby výrazne zaťažil
štátny rozpočet. Viac vám teraz povedať nemôžem," vyhlásil.
Ideálne na financovanie výstavby národného futbalového
štadióna by mohlo byť, ak by sa našiel súkromný investor a štadión staval
podobne ako diaľnice formou PPP
projektov.
Podľa analytika INESS
Radovana Ďuranu výstavba štadiónov na rozdiel od diaľnic „nemá schopnosť
stimulovať príchod investorov", a preto je podľa neho výhodnejšie stavať
štadióny formou verejno-súkromného partnerstva.
„Až ochota riskovať
súkromné zdroje v takomto projekte by bola dôkazom, že projekt je
rentabilný."
Štát dal aj na
divadlo
Tenisti či vodní slalomári predbehli futbalistov a
reprezentatívny areál už využívajú. Tenisoví funkcionári postavili národné
centrum vďaka dotácii od štátu, podobne aj slalomári Areál vodných športov v
Čunove.
Hokejový zväz sa zatiaľ spolieha na vládne záruky pri
rekonštrukcii Zimného štadióna Ondreja Nepelu, kde v roku 2011 majú byť
majstrovstvá sveta.
„Treba si uvedomiť že za Národný futbalový štadión nie je
zodpovedný zväz a tri bratislavské kluby. Štát dával peniaze na čunovský areál,
tenisové centrum, košickú Steel arénu, financoval Národné divadlo v Bratislave.
Preinvestovali sa tu desiatky miliárd, sme radi, že máme miesta na šport a
kultúru," hovorí Dušan Tittel z Únie ligových klubov futbalového zväzu.
„Futbal je na Slovensku športom číslo jeden, a preto musíme
postaviť pekné štadióny. Tento šport sa nehrá pre dve jedenástky hráčov a troch
rozhodcov. Na Slovensku nie je iný šport, ktorý má viac fanúšikov a hráčov, keď
rátame aj nižšie súťaže," dodal.
