V súvislosti s investovaním peňazí
sporiteľov z druhého piliera do PPP projektov Radovan Ďurana z INESS
pre SME dňa 3.3. 2009 upozornil, že štát nemá neobmedzené zdroje, a môže sa
dostať do situácie, keď nebude schopný splácať svoje záväzky.
Premiér Robert Fico vyzval dôchodkové správcovské
spoločnosti, aby prišli s návrhom, ako chcú pomôcť v čase krízy. Penzijné
spoločnosti pochopili.
BRATISLAVA. Možnosť, že na veľké infraštruktúrne investície
požičajú ľudia, ktorí si sporia na dôchodok v druhom pilieri, prestala byť len
teoretická. Ukazujú to aktuálne výroky premiéra aj šéfov DSS.
„Všetci hľadáme riešenia, šetríme, škrtáme, len páni v DSS
sedia a tvária sa, že ich sa to nedotýka," povedal premiér v sobotu v
Slovenskom rozhlase. Očakáva preto, že prídu s nejakým návrhom. Sám ho
nepriniesol.
Dôchodkové spoločnosti majú hneď jeden návrh poruke. Ak bude
mať premiér záujem, nie je pre nich
problém investovať „v prospech Slovenska", napríklad do výstavby
diaľnic. „Má pre nás zmysel o tom debatovať," povedal v pondelok šéf
Asociácie DSS Peter Socha. Či by s tým súhlasil premiér, zatiaľ nie je jasné. V
pondelok sme o stanovisko požiadali jeho hovorkyňu aj ministerstvo financií, no
odpovede neprišli.
Obmedzené možnosti
Peniaze na výstavbu diaľnic chýbajú, pretože banky sa do
financovania diaľničných projektov nehrnú.
Dôchodkové spoločnosti by do toho šli, no zatiaľ nevedia, o
akú formu investovania by bol záujem.
„S investovaním
nemáme problém, pokiaľ budeme mať kontrolu nad tým, ako sa peniaze
použijú a istotu bezpečného výnosu pre sporiteľov. Keď uvidíme, kto to bude
stavať, aká bude návratnosť projektu a čísla tohto biznis modelu budú sedieť,
je to lepšie, ako mať peniaze v bankách," povedal Socha. Aj takéto
investície by však podľa neho mali byť pod kontrolou Národnej banky Slovenska.
Na otázku, koľko by DSS boli ochotné dnes investovať do
špeciálnych štátnych dlhopisov, výkonný riaditeľ asociácie Ivan Barri povedal:
„Vzhľadom na aktuálne zloženie portfólií by bolo možné v relatívne krátkom čase
umiestniť do podobných nástrojov zhruba 660 miliónov eur (20 miliárd korún).
Mali to nachystať
Exminister Ľudovít Kaník považuje za chybu vlády, že doteraz
nevytvorila pre DSS také nástroje, aby do nich mohli investovať. „Určite by
bolo sociálnejšie, ak by vláda zaplatila výnos slovenským dôchodcom, ako
zahraničným bankám, na ťahu je teda vláda," povedal Kaník.
Otázne je, do čoho by mali investovať. Ak by malo ísť o
úverové financovanie, musel by sa zmeniť zákon. Ten dnešný im to neumožňuje.
„Určite si neviem predstaviť, že by sme to robili bez bánk. V takom prípade by
sme prácu úverárov nechali na nich. Vieme sa pripojiť," povedal Socha.
Ďalšou možnosťou je, že by DSS nakúpili podnikové dlhopisy,
pričom peniaze by sa použili na výstavbu diaľnic, no tie zatiaľ nikto
neemitoval. „Muselo by ísť o kótované dlhopisy na burze cenných papierov. Viem
si predstaviť, že by do nich investovali 166 miliónov až 332 miliónov eur (5 až
10 miliárd korún)," povedal ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír
Baláž.
Ak sa pozrieme na to, kam DSS dnes najviac investujú,
zistíme, že sú to slovenské štátne dlhopisy. Ich podiel na majetku konkrétneho
dôchodkového fondu sa pohybuje od 30 do 50 percent, čo je najvyššia hranica,
ktorú im dovoľuje zákon.
„Oficiálny výklad ministerstva práce hovorí, že maximálna
hranica pre štátne dlhopisy je naďalej 50 percent," povedal včera Viktor
Kouřil z VÚB Generali DSS. Peniaze, ktoré cez ne štát získa, však využíva na
reštrukturalizáciu štátneho dlhu.
Neznižovať úroky
Ak by sa vláda rozhodla emitovať „protikrízové" štátne
dlhopisy, bez ohľadu na to, či o tom premiér bude hovoriť, je podľa Kovalčíka
prirodzené, že dôchodkové spoločnosti, ktoré disponujú dlhodobými zdrojmi, do
nich budú investovať.
Ak by sa štát pokúsil predať štátne dlhopisy slovenským DSS
s nižším ako bežným úrokom, správcovia dôchodkov by to mali podľa Kovalčíka odmietnuť. „Ak by
to DSS akceptovali, poškodili by záujmy svojich klientov," povedal
Kovalčík.
Analytik inštitútu
INESS Radovaň Ďurana upozorňuje, že štát nemá neobmedzené zdroje, a môže sa
dostať do situácie, keď nebude schopný splácať svoje záväzky.
Eugen Jurzyca z inštitútu INEKO tvrdí, že ak nechceme
ohroziť zabezpečenie budúcich dôchodcov, musia byť peniaze sporiteľov
investované do najlepších, teda výnosných a bezpečných projektov. „Nebolo by
totiž dobré, ak by boli oba piliere totálne závislé od stavu domácej
ekonomiky."
SME,
3. 3. 2009 | Marianna Onuferová
