V súvislosti s návrhom nulovej marže vyjadril pre
SME dňa 4.3. 2009 Radovan Ďurana z INESS pochybnosti, že všetky zúčastnené
strany reťazca budú ochotne zverejňovať svoje skutočné náklady, a teda umožnia
identifikovať svoju skutočnú maržu. Vynucovanie takéhoto ustanovenia opätovne podľa
neho narazí na problém stanovenia objektívnych nákladov, takáto kvantifikácia
nie je v trhovom prostredí možná.
Rezort pôdohospodárstva chce zachrániť mliekarov nulovými
maržami. Takéto riešenie však nie je možné – maržu totiž tvorí nielen zisk, ale
aj náklady na predaj či výrobu, tvrdia analytici.
BRATISLAVA. Zdá sa, že ponosy mliekarov boli vyslyšané.
Minister pôdohospodárstva Stanislav Becík už našiel na takzvanú mliečnu krízu
liek – nulové marže. Na tých sa majú dohodnúť prvovýrobcovia, spracovatelia
mlieka a obchodníci.
„Prvovýrobcov by obchod a spracovatelia nulovými maržami
podporili, keďže by vytvárali náklady a zisk dočasne na iných výrobkoch do
času, kým sa vyrieši súčasná mliečna kríza,“ vysvetlil ministrov návrh
Stanislav Háber z kancelárie ministra pôdohospodárstva.
Riešenie vyzerá na prvý pohľad jednoducho – obchodníci a
spracovatelia sa vzdajú svojej marže, a takto získané peniaze sa presunú do
prvovýroby. Podľa odhadov ministerstva pôdohospodárstva by sa tak výkupné ceny
mlieka pre prvovýrobcov zvýšili o desať centov. Za jeden liter mlieka by tak
dostali namiesto súčasných od 19 do 22 centov až 30 centov.
V praxi však dohoda troch hráčov obchodnovýrobného reťazca
až tak jednoducho nevyzerá.
Chýba 13 centov
Prvovýrobcovia by takúto dohodu privítali. „Na každom litri
mlieka teraz prerábame 13 centov (4 koruny),“ povedala výkonná riaditeľka
Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Margita Štefániková.
Ak by mala byť zavedená nulová marža, pre prvovýrobcov by to
znamenalo, že by im týchto 13 centov malo byť doplatených, čo by pokrylo ich
výrobné náklady. „Kto nám to doplatí? Pustí nám obchod či spracovatelia?“ pýta
sa Štefániková.
Podobne ako prvovýrobcovia sú na tom však aj mnohí
spracovatelia mlieka. „Chápeme túto výzvu pána ministra smerom k obchodu, lebo
mnohí mliekari už pracujú so zápornou maržou,“ povedala generálna sekretárka
Slovenského mliekarenského zväzu Zuzana Nouzovská. Podľa nej by sa dalo o
niečom takom hovoriť vtedy, ak by súhlasili obchodníci.
Tí sú, podľa prezidenta Zväzu obchodu a cestovného ruchu
Pavla Konštiaka, pripravení rokovať. Riešenie však vidí Konštiak skôr v znížení
dane z pridanej hodnoty (DPH). Zmenu DPH však ministerstvo financií v
súčasnosti nepripravuje.
Marža nie je iba zisk
„Kto by chcel predávať bez zisku alebo so stratou?“ pýta sa
poslanec za SMK a bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Riešenie vidí
skôr v podpore domácich produktov cez značky kvality a v zmene európskej
legislatívy. Tú by v podobe zvýšenia intervenčných cien mlieka privítali aj
prvovýrobcovia.
Nulová marža sa nepozdáva ani analytikovi agentúry pre
prieskum trhu Terno Ľubomírovi Drahovskému. „Tá filozofia je pomýlená a
neakceptuje, že marža nie je len zisk, ale všetky náklady spojené s predajom a
výrobou,“ vraví.
Takéto opatrenie by totiž v praxi znamenalo, že predaj
väčšiny potravinárskych výrobkov by dotoval predaj mliečnych výrobkov, vysvetlil
Drahovský. To si podľa neho nemôže dovoliť žiadny obchodník, ak nechce
zbankrotovať.
Okrem toho môže navrhované opatrenie stroskotať aj na
výpočte výrobných nákladov. „Pochybujem, že všetky zúčastnené strany reťazca
budú ochotné zverejňovať svoje skutočné náklady, a teda umožnia identifikovať
ich obchodnú maržu,“ upozornil analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana, podľa
ktorého ide o protekcionistické opatrenie.
Práve tieto údaje však potrebuje ministerstvo
pôdohospodárstva k stanoveniu marže.
SME,
4. 3. 2009 | Zdenka Zajíčková
